Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Guyana, bývalá britská kolónia v Južnej Amerike s menej ako miliónom obyvateľov, drží neuveriteľný rekord: je to jediná krajina na svete, ktorá je potravinovo úplne sebestačná, ako uvádza štúdia publikovaná v časopise Nature Food. Tá analyzovala 187 krajín z hľadiska dostupnosti základných potravín: ovocie, zelenina, mliečne výrobky, ryby, mäso, rastlinné bielkoviny a škrobové potraviny. Tieto údaje odhaľujú hlboký rozpor: na kontinente bohatom na prírodné zdroje, biodiverzitu a starodávne poľnohospodárske kultúry zostáva prístup k dostatočnému množstvu zdravých potravín pre všetkých pretrvávajúcou výzvou.
V posledných rokoch sa globálna situácia vyznačuje návratom k ekonomickému nacionalizmu, rastúcimi clami a opakovanými výpadkami v reťazcoch potravinových dodávok. V tejto súvislosti sa silno prejavuje vzájomná závislosť medzi štátmi pri zabezpečovaní dostatku a dostupnosti potravín. Latinská Amerika a Karibik nie sú výnimkou.
Spomínaná štúdia ukazuje, že hoci sú mnohé juhoamerické krajiny sebestačné v produkcii ovocia a mäsa, to isté sa nedá povedať o iných kategóriách potravín. Pretrvávajú najmä štrukturálne medzery v produkcii zeleniny a rýb, čo je paradoxným faktom v regióne, ktorý pretína pohorie Ánd so širokou škálou podnebí a blízkosťou dvoch oceánov.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na zaistenie potravinovej bezpečnosti je potrebné splniť štyri základné podmienky: dostupnosť (aby existovali dostatočné zásoby potravín), prístup (aby si ľudia mohli dovoliť ich kúpiť), stabilita (aby boli zásoby konštantné v priebehu času) a využitie (aby bola strava výživná, bezpečná a kultúrne vhodná).
Hlad v 21. storočí je neospravedlniteľný.
Vzhľadom na tieto kritériá sa vynára znepokojujúca situácia. Ani jednotlivé štáty, ani regionálne hospodárske organizácie ako Mercosur alebo Andské spoločenstvo doteraz nenašli komplexnú, spoločnú a trvalú odpoveď pre celý agropotravinársky sektor.
Ťažkosti sa ešte zhoršujú s klimatickými zmenami. Podľa OSN (2025) je Latinská Amerika po Ázii druhým regiónom najviac vystaveným extrémnym poveternostným javom. To má vplyv na poľnohospodársku produktivitu, kritickú infraštruktúru, ceny potravín a príjmy najzraniteľnejších skupín ľudí. Okrem toho boli podľa FAO v roku 2024 náklady na zdravú stravu v Latinskej Amerike vyššie ako vo zvyšku sveta. To viedlo k dramatickej realite: 182,9 milióna ľudí na kontinente si nemôže dovoliť vyváženú stravu.
Existujú však aj pozitívne signály. Počet ľudí trpiacich hladom sa znižuje už druhý rok po sebe: dnes hladuje o 2,9 milióna menej ľudí ako v predchádzajúcom roku a o 19,7 milióna menej ľudí žije v podmienkach potravinovej neistoty. Toto je celkové číslo, ale rozdiely v rámci regiónu sú stále výrazné: v Karibiku postihuje hlad 17,2 % populácie, zatiaľ čo v strednej časti Ameriky zostáva stabilne na úrovni 5,8 %.
Za týmito číslami sa skrývajú tváre, príbehy, deti, ktoré sa nedokážu sústrediť v škole v dôsledku podvýživy; matky, ktoré sa vzdávajú jedla, aby nakŕmili svoje deti; mladí ľudia zbavení príležitostí na rast. Ako uviedol generálny tajomník OSN António Guterres: „Hlad v 21. storočí je neospravedlniteľný. Na prázdne žalúdky nemôžeme reagovať s prázdnymi rukami a otočením sa chrbtom.“ Dodal, že dlhotrvajúce potravinové krízy, zhoršené drastickým poklesom humanitárnej pomoci, „nie sú len zlyhaním systémov, ale zlyhaním ľudstva“.
Tvárou v tvár takýmto zložitým a konvergujúcim výzvam sa zdá, že jedinou schodnou cestou je regionálna spolupráca. Podľa správy Perspektívy poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Amerike bude možné vybudovať udržateľnejšie, začleňujúce a odolné agropotravinárske systémy len prostredníctvom spoločného postupu medzi krajinami, najmä v rámci toho istého regiónu.
Potravinovú dostupnosť v Latinskej Amerike nemožno riešiť ako súhrn národných problémov. Ide o záležitosť kolektívneho záujmu, ktorá priamo spochybňuje politickú, ekonomickú a etickú zodpovednosť regiónu. Zaručiť právo na jedlo dnes znamená aj zaručiť budúcnosť.
Cristina Montoyová
Prevzaté z cittanuova.it.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
