Menu
Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Sme povolaní šíriť Ježišovu lásku tak, aby jeho Cirkev bola vždy inkluzívnou. Aj túto myšlienku si mohli vypočuť účastníci svätej omše na Námestí Lajosa Kossutha v Budapešti, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 50 000 veriacich a ktorá bola zároveň vyvrcholením trojdňovej návštevy Svätého Otca v Maďarsku. Podrobne o pápežovej poslednej návšteve informoval denník Postoj.
„Je pekné byť pospolu: biskupi a kňazi, rehoľníci a laici; a je pekné zdieľať túto radosť s ekumenickými delegáciami, s vedúcimi židovskej komunity, s predstaviteľmi občianskych inštitúcií a diplomatického zboru,“ uviedla hlava Katolíckej cirkvi v kázni.
„Toto je katolicita: my všetci kresťania, povolaní každý po mene Dobrým pastierom, sme povolaní prijímať a šíriť jeho lásku, aby bol jeho ovčinec inkluzívnym a nikdy nie vydeľujúcim. A preto sme všetci povolaní pestovať vzťahy bratstva a spolupráce, bez oddeľovania sa navzájom, bez považovania nášho spoločenstva za vyhradené prostredie, bez podľahnutia obavám o obranu vlastného priestoru, ale tak, aby sme sa otvorili vzájomnej láske,“ dodal pápež.
Svätý Otec potom pokračoval v kritike „zatvorených dverí nášho sebectva“ voči ľuďom, ktorí trpia chudobou alebo ktorí sú cudzincami, odlišnými či migrantmi. Podľa pápeža Františka hrozí našej spoločnosti pre prehnaný individualizmus ochradnutie.
Ako pripomenul, tieto „zatvorené dvere“ sa niekedy objavujú aj v našich cirkevných spoločenstvách, ktoré sa stavajú odmietavo voči hriešnikom, „ktorí túžia po Božom odpustení“.
„Prosím, otvorme dvere!“ apeloval Svätý Otec.
Tento motív pápež použil aj vo svojom príhovore pred modlitbou Regina caeli. „Je pekné, že hranice nepredstavujú medze, ktoré oddeľujú, ale oblasti kontaktu; a že veriaci v Krista kladú na prvé miesto lásku, ktorá spája, a nie historické, kultúrne a náboženské rozdiely, ktoré rozdeľujú,“ uviedol.
František ocenil Maďarsko ako krajinu, v ktorej sa „rôzne konfesie a náboženstvá stretávajú a navzájom sa podporujú“. Niektoré médiá ale pripomínajú, že pápež svoje posolstvo o inklúzii predniesol v krajine, v ktorej médiá aj politici často šíria nepravdivé informácie o migrantoch.
Svätý Otec potom v modlitbe zveril Ukrajinu a Rusko Panne Márii. „Ty si Kráľovná pokoja, vštep do sŕdc ľudí a vodcov národov túžbu budovať mier, dať mladým generáciám budúcnosť nádeje, nie vojny; budúcnosť plnú kolísok, nie hrobov; svet bratov, nie múrov,“ prosil v modlitbe.
Pápež sa potom stretol so zástupcami univerzitného a kultúrneho sveta na Fakulte informatiky a bioniky Katolíckej univerzity Pétera Pázmánya.
Táto fakulta je výnimočná tým, že spája štúdium elektrotechniky a informatiky s molekulárnou a neurónovou biológiou a medicínou.
Svätý Otec sa vo svojom tamojšom príhovore práve preto venoval nebezpečenstvu moderných technológií, obzvlášť sociálnych sietí. Upozornil na to, „koľko je izolovaných jednotlivcov, ktorí sú síce prítomní na ,sociálnych sieťach‘, ale nie sú veľmi spoločenskí. Títo sa akoby v začarovanom kruhu uchyľujú k technológiám ako k úteche, aby vyplnili prázdnotu, ktorú pociťujú“.
Na letisku sa na záver návštevy odohrala rozlúčková ceremónia, po ktorej pápež František odletel späť do Vatikánu.
Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov amerických (USCCB) poďakovala senátorom, ktorí sa postavili proti snahám o zakotvenie dodatku o rovnakých právach (ERA) do americkej ústavy, informovala agentúra CNA.
Republikáni v Senáte zablokovali rezolúciu, ktorá by zrušila termín z roku 1982, do ktorého mali jednotlivé štáty ratifikovať dodatok ERA. Americká ústava si vyžaduje, aby ústavný dodatok pred jeho vstupom do platnosti ratifikovali tri štvrtiny štátov.
Katolícki biskupi s dodatkom ERA nesúhlasia s odôvodnením, že podľa nich funguje ako trójsky kôň a pod zámienkou rovnakých práv pre obe pohlavia pretláča právo na potrat. Tým by mohla byť porušená napríklad náboženská sloboda zdravotníkov.
„Katolícka viera učí, že ženy a muži sú stvorení s rovnakou dôstojnosťou a preto podporujeme, aby sa to premietlo aj do našich zákonov,“ uviedol vo vyhlásení arlingtonský biskup Michael Burbidge, ktorý predsedá Výboru USCCB pre aktivity v prospech života.
„Navrhovaný dodatok by však pravdepodobne vytvoril nové celoštátne právo na potrat v akomkoľvek štádiu tehotenstva na náklady daňových poplatníkov a odstránil by skromnú ochranu zdravia žien a životov nenarodených detí,“ dodal.
„Sme vďační, že Senát tento návrh, ktorý v skutočnosti stratil platnosť už pred desiatkami rokov, nepodporil, a dúfame, že sa Kongres zameria na zmysluplnú podporu žien a rodín v núdzi,“ uviedol Burbidge.
Súboj týkajúci sa dodatku ERA trvá už desaťročia. Pôvodne bol do Kongresu predložený v roku 1923. Kongres ho schválil v roku 1972, no vtedy ho neprijali jednotlivé štáty. Kongres preto predĺžil lehotu na jeho schválenie do roku 1982, no ani tak sa nenašiel dostatočný počet štátov, ktoré by dodatok podporili.
Otázku jeho prijatia preto počas vlády Donalda Trumpa oživili demokratickí politici. To spôsobilo právny chaos, pretože medzitým už svoju ratifikáciu zrušilo niekoľko štátov a na druhej strane sa k ratifikácii dodatku pridali tri nové štáty.
Rezolúcia, ktorá teraz neprešla Senátom, by lehotu na ratifikáciu dodatku zrušila. Stále však existujú právne kontroverzie týkajúce sa toho, či Kongres niečo také vôbec môže urobiť. Ak by zrušenie lehoty prešlo, celá záležitosť by sa najskôr ocitla na súde.
Spoločnosť Mattel začína vyrábať bábiky, ktoré sa podobajú na ľudí s Downovým syndrómom, aby sa v bábike „videlo ešte viac detí“, informovala stanica NPR. Tento krok privítali aj pro-life organizácie.
„Sme hrdí na to, že môžeme predstaviť bábiku Barbie s Downovým syndrómom, ktorá lepšie odráža svet okolo nás a podporuje náš záväzok oslavovať inklúziu prostredníctvom hry,“ uviedla vo svojom vyhlásení Lisa McKnightová, výkonná viceprezidentka a globálna riaditeľka divízie Barbie & Dolls spoločnosti Mattel.
V minulosti boli bábiky Barbie často kritizované za nerealistické zobrazenie ženského tela, ktoré mohlo aj u zdravých dievčat vyvolať nespokojnosť s vlastným vzhľadom. Spoločnosť začala preto v posledných rokoch vyrábať aj bábiky, ktoré nespĺňajú dokonalý štandard krásy alebo trpia rozličnými zdravotnými znevýhodneniami.
„Hra s bábikami mimo vlastnej životnej skúsenosti môže dieťa naučiť porozumeniu a vybudovať v ňom väčší zmysel pre empatiu, čo vedie k širšej akceptácii sveta,“ povedala McKnightová.
Bábiky s Downovým syndrómom privítala aj pro-life organizácia Live Action, lebo často sú to práve deti s touto poruchou, ktoré sa stávajú obeťami umelých potratov.
„V Spojených štátoch sa bábätká s Downovým syndrómom častejšie stávajú obeťami potratov ako sa reálne narodia. Tento skvelý krok spoločnosti Mattel môže pomôcť v boji proti tejto smrtiacej diskriminácii,“ uviedli aktivisti.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
