Život by sme mali brať ako hru lásky

Peter Volek. Zdroj: archív P. Voleka
„Je dobré používať osobitný slovník podľa toho, s akou skupinu vedieme dialóg, napríklad s mládežou alebo tými, ktorí sú viac vzdialení. Podľa toho, s kým vedieme rozhovor, by sme mali hľadať aj to, čo je spoločné, aby sme sa mohli s druhými na niečom zjednotiť,” hovorí katolícky kňaz a univerzitný profesor Peter Volek. V krátkom rozhovore ponúka svoj pohľad na synodu a tiež na osobu talianskeho teológa Piera Codu, ktorý onedlho navštívi Slovensko.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Na blížiacej sa konferencii o synodalite vystúpite so svojím príspevkom a pozriete sa na aplikáciu synodálnej obnovy z hľadiska myslenia. Na aké podnety z vašej strany sa účastníci môžu tešiť?

Na konferencii by som sa chcel dotknúť synodality, ktorá má vychádzať zo spoločných vzťahov medzi tými, ktorí kráčajú. Tieto vzťahy majú byť založené na nasadení sa pre druhých a ochote prijímať ostatných, byť s nimi v dialógu, počúvať ich. Vzorom môžu byť vzťahy osôb Najsvätejšej Trojice. Teda vzťahy lásky, dávania sa a prijímania. A to pri rozličných témach, okolnostiach, ťažkostiach, ktoré sa v živote jednotlivcov, skupín, farských spoločenstiev či ľudí na perifériách vyskytujú.

Vnímam, že v tomto nám proces synodality dáva podnet aj pre samotné myslenie, môže ho totiž obnoviť, a to tak, že sa začneme počúvať, budeme viesť vzájomný dialóg a hľadať niečo spoločné aj s ľuďmi s rôznymi svetonázormi.

Ako podľa vás vieme viesť dialóg u nás?

Dá sa povedať, že je to na rozličných stupňoch. Niekde ešte len na základnom a niekde sa to ešte ani nezačalo. Stále to však závisí od jednotlivých účastníkov procesu. Nájdu sa napríklad kňazi, ktorí nie sú prístupní dialógu, alebo sú zvyknutí skôr direktívne rozhodovať. Alebo sú tu niektorí laici, ktorí vidia iba svoj pohľad a snažia sa ho presadzovať.

Ako ste vnímali uvažovanie o cirkvi na spoločných stretnutiach veriacich počas synody a na čo sa bude potrebné zamerať v ďalších krokoch po prvej fáze?

Bol som v jednej skupine, ktorú som aj moderoval, a videl som aj výsledky niektorých iných skupín. Nuž, tie skúsenosti sú rôznorodé. Videl som, že niektorí mali chuť a ochotu sa angažovať a zapojiť sa do tohto procesu, iní sa zdali vyťažení inými úlohami a povinnosťami. Niektorí žijú v ťažkostiach a v hraničných situáciách, prežívajú od výplaty k výplate, zháňajú si druhú prácu, aby vedeli splácať hypotéky. Sú teda zaťažení dosť existenčnými otázkami a potom im už neostáva veľa času a chuti. Ale videl som aj pozitívne prípady, ako napríklad aj v pomoci Ukrajincom. V ďalších krokoch po prvej fáze by bolo dobré pokračovať v kráčaní spolu, teda vo vedení dialógu, v počúvaní sa a diskusii, pod vedením Ducha Svätého.

Napriek tomu, že prvá fáza synody trvala rok, stále mnohí veriaci neporozumeli, o čo v nej ide. Svedčí o tom aj pomerne nízka účasť. Prečo je teda synoda dôležitá?

Videl by som určitú paralelu vo farnostiach s univerzitným prostredím, kde pôsobím a kde som už videl, ako to spoločné kráčanie môže vyzerať. Tu na Katolíckej univerzite v Ružomberku spoločne pôsobia aj laici aj kňazi. A aj keď boli v tomto kráčaní niekedy prítomné aj napätia, nezhody a rozličné pohľady, stále som v tom vnímal aj možnosti, ako si navzájom pomáhať, ako si ozrejmovať dôvody, názory. Na druhej strane sme sa tam aj učili viesť dialóg, hľadať predpoklady a argumenty, odhaľovať pohnútky a hľadať najlepšie možnosti a stratégie, ako problémy riešiť.

Do farností sa zrejme ten duch bude dostávať postupne. Dôležité je učiť sa osvojovať si ho, pretože sa tým má dostávať do popredia to, čo nás všetkých spája – krst a príslušnosť k jednému Božiemu ľudu, kde sa máme učiť vytvárať bratské vzťahy, plné ochoty si pomáhať. Je to uskutočňovanie Božieho slova podľa vzoru prvých kresťanov, ktorí boli jedno srdce a jedna duša.

Nájdu sa napríklad kňazi, ktorí nie sú prístupní dialógu, alebo sú zvyknutí skôr direktívne rozhodovať. Alebo sú tu niektorí laici, ktorí vidia iba svoj pohľad a snažia sa ho presadzovať.

Je synoda o demokracii?

Nie je. Tam nerozhoduje väčšina, ale spoločné hľadanie sprevádzané modlitbou, aby sme to nebrali ako ľudské rozhodovanie nejakej väčšiny, ale aby sme rozlišovali a hľadali, čo Boh od nás chce. Je dobré vypočuť si názory iných, ale záverečné slovo má vždy zodpovedný kňaz vo farnosti či biskup. Je však veľmi dôležité vytvoriť predpoklady, aby sme boli k sebe navzájom pozorní a vypočuli sa.

Mnohí ľudia pochybujú, že viera a rozum by mohli ísť ruka v ruke. Mohla by byť práve synoda tým priestorom, kde sa môže prepojiť ľudské poznanie s vierou?

Ide o určité prepojenie. Každý človek môže prepájať v sebe rôzne vnútorné sféry. Podobne je to aj s rozumom a vierou. Preto je niekedy dobré používať aj osobitný slovník podľa toho, s akou skupinou vedieme dialóg, napríklad s mládežou alebo tými, ktorí sú viac vzdialení. Podľa toho, s kým vedieme rozhovor, by sme mali hľadať aj to, čo je spoločné, aby sme sa mohli s druhými na niečom zjednotiť. Určite to neznamená, že zaprieme svoju kresťanskú vieru, mali by sme však s druhými hľadať, čo je spoločné a v čom sa môžeme spojiť aj v rámci nejakej konkrétnej činnosti, napríklad na sociálnej úrovni.

Ako by sme vôbec mali čítať synodu z hľadiska znamenia týchto čias?

Synoda je naviazaním na to, čo tu bolo a rozvinutím do väčších podrobností a detailov. Po Druhom vatikánskom koncile pápež Pavol VI. proklamoval a založil biskupskú synodu, ktorá mala pokračovať v pokoncilovom dianí, kde sa biskupi zhromaždili a kde boli pozorovatelia aj z iných cirkví a náboženstiev. Mali spolu pravidelne diskutovať o nejakých témach a hľadať riešenia podľa znamení čias a doby. Teraz to ide hlbšie, keďže sú do diskusie zapojení všetci pokrstení a prípadne sa môžu zapojiť aj ľudia z iných vyznaní alebo názorov, ktorí môžu priniesť určitý pohľad na niektoré problémy.

Aké zmeny môžu veriaci očakávať, že nastanú?

Očakávam, že keď prejdú všetky fázy, vyjde nejaký spoločný dokument. Dôležitý je však aj proces, ktorý sa naštartoval. Neznamená to, že teraz, keď sa táto fáza skončila, tak už nebudeme s nikým viesť dialóg. Naopak, je to proces, ako obnoviť vzťahy a spôsob komunikácie vo farnostiach. Nejakým spôsobom by ten proces teda mal pokračovať. Na celosvetovej úrovni pôjde určite o rozličné situácie a okolnosti. Očakávam však, že to bude práca Ducha Svätého, ktorým ak sa necháme osvietiť, prinesie nám podnetné návrhy, ako obnoviť veci.

Zdroj: archív P. Voleka

Očakávate aj nejaké prekážky? Na čo by sme si mali dávať pozor, aby sme tejto obnove nebránili?

Nechcem sa nikoho dotknúť, ale niektorí akoby v obnovovaní liturgie spred koncilu nachádzajú istoty, ktoré akoby sa strácali liturgickou obnovou Druhého vatikánskeho koncilu. Treba si však všímať aj vyjadrenia pápeža Františka, ktorý hovorí, že to nemusí napomáhať jednote v rozmanitosti. Neviem ešte, aké budú výsledky, takže by som skôr povedal, že sa nechajme prekvapiť. Zároveň by som však chcel pozvať aj k tomu, aby sme sa nechali preniknúť myšlienkami Druhého vatikánskeho koncilu, lebo ešte stále nie je objavený, aktualizovaný a uskutočňovaný. Je tam ešte veľa bohatstva, z ktorého môžeme čerpať.

O synodalite príde prednášať aj taliansky teológ Piero Coda. Ako dobre sa s ním poznáte?

Poznáme sa osobne. Už som bol na viacerých stretnutiach s ním. Osobitne sme sa zblížili, keď bol vydaný preklad knihy biskupa Klausa Hemmerleho Tézy k trojičnej ontológii, ktorú som preložil do slovenčiny. Piero Coda ma poprosil o zaslanie tohto prekladu. On sa totiž venuje práve trojičnej ontológii na Univerzitnom inštitúte Sophia v Loppiane v Taliansku.

Niektorí akoby v obnovovaní liturgie spred koncilu nachádzajú istoty, ktoré akoby sa strácali liturgickou obnovou Druhého vatikánskeho koncilu. Treba si však všímať aj vyjadrenia pápeža Františka, ktorý hovorí, že to nemusí napomáhať jednote v rozmanitosti. 

Mnohí ho opisujú ako teológa, ktorý sa dokáže priblížiť aj jednoduchým ľuďom. Čím to je?

Má mnohostrannú činnosť a dobre využíva schopnosti, vie dobre spolupracovať s druhými. Má bohaté myslenie, hovorí plynulo viacerými jazykmi a tiež absolvoval viaceré cesty, kde bol pozvaný viesť dialóg. Vie sa tiež priblížiť jednoduchým ľuďom, vypočuť si ich a tiež vie odhaliť, aký jazyk s kým používať.

Mnohí oceňujú jeho prístup. Ide teologicky o niečo nové, alebo je to skôr o spôsobe, akým Piero Coda pravdy podáva?

Všíma si niektoré aspekty, ktoré niekedy spomenuli aj cirkevní otcovia, ale on sa ich snaži podať systematicky. Snaží sa ich prepojiť, ale aj ukázať krásu nového prístupu. Používa mnohé metafory a takto odhaľuje hĺbku a nádheru niektorých tajomstiev viery, podnetov a darov myslenia tých, ktorí boli v hlbokom vzťahu s Bohom.

Spomínate trojičnú ontológiu. Jej podstatou je, že Boh je láska, ktorá sa napĺňa v kontinuálnom vzťahu a to aj voči stvorenstvu. Čo toto poznanie znamená pre človeka v 21. storočí?

Povedal by som, že nie je to len o láske Boha k človeku. Tá je vlastne odrazom lásky, ktorá je v Bohu vo vnútri medzi jeho osobami. Podnety k rozvinutiu ponúkol aj biskup Klaus Hemmerle v spomínanom diele Tézy k trojičnej ontológii, kde navrhuje, aby sa táto skúsenosť pretavila aj do obnovy teológie, filozofie, ale aj medziľudských vzťahov. Ide o napodobňovanie vzťahov Božskej Trojice tu na Zemi medzi ľuďmi. Toto sa snaží priblížiť aj Piero Coda.

Ktoré sú základné aspekty tohto vzťahu, ktorý by sme mohli nasledovať?

Ide o vzájomnú lásku a snahu prijať toho druhého tak, aby ho to oslovilo, aby bol napojený. Hemmerle to vysvetľuje aj cez pojem hra. Znamená to, že by sme život mali brať ako hru lásky. Človeka by mal takýto život napĺňať aj úsilím a námahou, ale aj radosťou z toho, že sa vie prekonať a otvoriť sa druhému.

Prečo by si ľudia nemali nechať ujsť Piera Codu?

Môže to byť obohacujúce vypočuť si názory a podnety toho, kto sa na tomto poli angažuje tak dlho a má naštudované mnohé materiály. Jeho pohľad nás môže v mnohých smeroch posunúť ďalej.

Prečítajte si tiež:

Duchovný život sme oddelili od premýšľania o viere, preto je naša argumentácia skôr obranná, než aby šla v ústrety svetu

Konferencia o synodalite pomôže lepšie pochopiť pápežovo učenie

Bratislava bude hostiť medzinárodnú konferenciu o synodalite. Vystúpi na nej aj uznávaný teológ Piero Coda

Program konferencie
Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články