Cenzurovať či necenzurovať? Netypický pohľad konzervatívneho autora na slobodu slova

Foto: Facebook/Michael Knowles
Americký komentátor Michael Knowles sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad súčasným konzervatívnym pohľadom na slobodu slova a jej limity.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Michael Knowles nie je stereotypný intelektuál. Kanál tohto mladého katolíka s talianskymi koreňmi na YouTube sleduje vyše milión ľudí, oplýva zmyslom pre inteligentný a štipľavý humor, no nebojí sa ani politickej kontroverzie.

Tvrdenie, že jeho kniha s názvom Speechless: Controlling Words, Controlling Minds (Bez slov: Ovládanie slov, ovládanie názorov) z roku 2021, ktorej sa týka tento text, je jeho debutom, nie je technicky presné. Už v roku 2017 totiž vydal publikáciu Reasons To Vote For Democrats (Dôvody, prečo voliť demokratov). Tá pozostáva z 256 prázdnych strán a stala sa bestsellerom.

Jeho nová kniha je výrazne vecnejšia. Zamýšľa sa nad súčasným konzervatívnym pohľadom na slobodu slova a jej limitmi. V knihe navrhuje zmenu paradigmy, ktorou sa pre mnohých konzervatívcov na Západe stala obrana absolútnej slobody slova.

Pri pohľade na excesy obmedzujúce dialóg, ktoré sa odohrávajú na západných univerzitách (ako napríklad rušenie avizovaných prednášok kvôli tomu, že sa s nimi časť študentov nestotožňovala, alebo fyzické napádanie názorových oponentov, ktoré na vlastnej koži zažil aj samotný Knowles), totiž množstvo konzervatívcov reflexívne prejde na úplne opačnú stranu názorového spektra. Začnú zastávať postoj, podľa ktorého by človek mal mať právo povedať alebo vyjadriť úplne všetko. Knowles s týmto názorom nesúhlasí a vo svojej poslednej knihe sa pokúša vysvetliť, prečo.

Represívna tolerancia

Komentátor sa v prvej polovici knihy venuje najmä vývinu pohľadu na slobodu slova. Hľadá korene súčasného progresívneho zmýšľania, podľa ktorého je prípustné (osobne či virtuálne) zabrániť človeku s „kontroverznými“ postojmi vyjadriť svoj názor. Čitateľa berie na krátky výlet do špecifickej oblasti dejín myslenia, a to od marxistického filozofa Antonia Gramsciho cez čínskeho vládcu Mao Ce-tunga až po súčasnú atmosféru na univerzitných kampusoch.

Mimoriadne dôležitým je aj jeho upozornenie na dielo amerického ľavicového filozofa Herberta Marcuseho, ktorý odmietal absolútnu toleranciu a tvrdil, že musí existovať rámec vymedzujúci, aké prejavy sú prijateľné a aké už nie. (Tento koncept, ktorý sa nazýva „represívna tolerancia“, sa zároveň dá považovať za legitimizovanie súčasných rušení prednášok a podobných netolerantných aktivít).

Postoj, podľa ktorého si nie každá myšlienka zaslúži, aby mohla odznieť, zastávali aj otcovia liberálneho myslenia ako John Locke alebo John Milton.

Knowles poukazuje na to, že ľavičiari sú v tejto oblasti názorovo konzistentnejší ako pravičiari, pretože každá civilizovaná spoločnosť v dejinách mala svoje tabu, o ktorom občania nemohli hovoriť bez určitých dôsledkov (napr. v podobe ostrakizácie alebo trestnoprávnej dohry).

Postoj, podľa ktorého si nie každá myšlienka zaslúži, aby mohla odznieť, zastávali aj otcovia liberálneho myslenia ako John Locke alebo John Milton. A aj kresťanský filozof G. K. Chesterton (typicky paradoxne) písal o tom, že jediná myšlienka, ktorá si zaslúži zastavenie, je tá, ktorá zastavuje myšlienky.

Nejde o prejav, ide o hodnoty

Komentátor svoju tézu, že spoločnosť nestojí medzi dvoma kopami sena s názvami „cenzúra“ a „absolútna sloboda slova“, ale medzi rozličnými pozitívnymi hodnotovými rámcami, ktoré utvárajú aj vzťah spoločnosti k slobode slova, tu ilustruje na príklade rozličných súdnych rozhodnutí týkajúcich sa pálenia vlajky.

Na začiatku 90. rokov Najvyšší súd USA rozhodol o tom, že legislatíva nesmie zakazovať pálenie americkej vlajky, pretože aj to je chráneným prejavom podľa prvého dodatku americkej ústavy. V roku 2019 však muž v Iowe dostal 15 rokov väzenia za spálenie dúhovej vlajky. Je teda zjavné, že nejde o princíp ochraňujúci právo človeka zapáliť vlajku, v jednotlivých prípadoch však súdny systém posudzuje to, čo chcel človek daným skutkom vyjadriť.

Inými slovami, súdy tak chránia pozitívny hodnotový rámec, ktorý by mohol byť ohrozený rozvratnými skutkami.

Ľudia, ktorým sa nepáčia súčasné trendy obmedzujúce slobodu slova, by sa preto podľa Knowlesa nemali spoliehať na to, že v spoločnosti vznikne akýsi neutrálny stav, v ktorom bude tolerovaný každý prejav. Takýto stav môže byť maximálne prechodný, kým prevládne silnejšia ideológia, ktorá pretvorí aj spôsob, akým spoločnosť nazerá na problematiku slobody slova.

Knowles zlyháva pri konkrétnostiach

Slabou stránkou knihy je však to, že autor okrem vyhranenia sa voči absolútnej slobode slova neformuluje pozitívny svetonázor. Ak by si knihu čitateľ aj zakúpil s očakávaním, že bude vedieť, čo robiť, nie iba to, čo nerobiť, najskôr by ju odložil sklamaný.

Knowles explicitne tvrdí iba to, že by konzervatívci nemali úplne odsúdiť koncept cenzúry (napríklad v prípade pornografie alebo prejavov, ktoré ohrozujú ich morálnu víziu). Na množstvo otázok však neodpovedá.

Slabou stránkou knihy je však to, že autor okrem vyhranenia sa voči absolútnej slobode slova neformuluje pozitívny svetonázor.

Mali by sme zostať len pri neformálnych sankciách za prekročenie tabu (akou je napríklad ostrakizácia), alebo by sme mali spustiť „dlhý pochod inštitúciami“ a zapojiť do toho aj súdy a legislatívu? A čo by malo byť tým morálnym systémom, proti ktorému nebudeme tolerovať prehrešky? (Autor tohto textu predpokladá, že Knowles narážal na prirodzený zákon, ale to je len jeho domnienka. Knowles to, bohužiaľ, nikde explicitne neformuluje.)

Komentátor tak vágnosťou svojich definícií niekedy začína pripomínať svojich „cenzúrychtivých“ názorových oponentov, ktorí takisto nevedia presne definovať, aký prejav je ešte prijateľný, a aký by už mal byť ostrakizovaný, resp. trestaný.

Knowlesovi, ktorý je zvyknutý na 40-minútové komentátorské videá, formát dlhej knihy úplne nesadol. Speechless: Controlling Words, Controlling Minds teda nie je knihou, ktorú by autor tohto textu odporúčal prečítať celú, no jej základné tézy sú relevantné a je dobré byť s nimi oboznámený.

Prečítajte si tiež

Chestertonov román Muž, ktorý bol Štvrtok: Chaotický ako Kafka, no s jasnými zábleskmi usporiadanej pravdy

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články