Ďalší mileniál svätcom? Otvoril sa proces kanonizácie mladého športovca, ktorý po sebe zanechal hlboký duchovný denník

Predstavte si bežnú hodinu náboženstva na katolíckej strednej škole v Škótsku. Učiteľ odrazu položí provokatívnu otázku: „Ako by podľa vás vyzeral svätec dnešnej doby?“

Viacero žiakov sa bez váhania otočí a ukáže na jedného zo svojich spolužiakov. „Tam je,“ povedia, ukazujúc na Joea Wilsona, nenápadného mladíka s láskou k športu.

V novembri 2025 škótski biskupi formálne schválili otvorenie procesu jeho kanonizácie. Ak by sa tento mladík, ktorý zomrel v roku 2011, skutočne stal svätým, bol by prvým škótskym mileniálskym svätcom a nasledoval by Jána Ogilvieho, jezuitského mučeníka z roku 1615, ktorý bol doteraz posledným kanonizovaným Škótom.

Kontemplácia uprostred života

Joeovi rodičia Alan a Veronica ho už od mala vychovávali vo viere. Joe mal aj mladšiu sestru Angelu, ku ktorej mal silný vzťah, píše portál EWTN News.

Neďaleko ich bydliska sa nachádzala svätyňa Carfin Grotto, ktorej miestni hovorili „škótske Lurdy“. Keď Joe dospel do veku, v ktorom už človek začína byť zodpovedný za svoj vlastný duchovný život, toto miesto sa preňho stalo čímsi ako epicentrom jeho duchovného života – veľa času tu strávil v kontemplatívnej modlitbe.

Už počas svojho života vyjadroval obdiv k svätej Terézii z Lisieux, ktorej životný príbeh ho inšpiroval snažiť sa o svätosť v každodennosti. Okrem toho miloval šport a trávenie času so svojimi priateľmi.

Jeho priateľov aj rodinu šokovalo, keď ho museli vo veku 16 rokov hospitalizovať. Prejavil sa totiž Wolffov-Parkinsonov-Whitov syndróm, vrodená porucha srdcového rytmu, ktorá vie v ťažších formách spôsobiť smrť.

Keď upadol do kómy, pri svätyni Carfin Grotto sa zhromaždili stovky ľudí, aby sa modlili za jeho uzdravenie. Joe napokon zomrel 20. decembra 2011, len pár dní po svojich 17. narodeninách.

Vyspelé vnímanie duchovnosti

Až vtedy vyšla najavo celá hĺbka jeho vnútorného života. Medzi jeho osobnými vecami totiž jeho otec Alan našiel aj duchovný denník, ktorý si Joe písal od svojich štrnástich rokov.

Tieto zápisky svedčili o silnej duchovnej zrelosti, ktorú dokázal Joe prejavovať už v takom mladom veku. „Vždy budem blízko Boha, pretože on je to najdôležitejšie v mojom živote,“ písalo sa napríklad v jednom zo záznamov.

V denníku vidno aj to, ako Joe prežíval udalosti okolo seba cez duchovnú optiku. V roku 2010 napríklad s nadšením prežíval návštevu Svätého Otca Benedikta XVI. v Škótsku. Do svojho denníka si poznamenal, že sa modlieva ruženec za ovocie tejto cesty a za mnohé konverzie.

„Ježiš tam bude na oltári! Bude tam najbližšie, ako k nemu na tejto zemi môžeme byť,“ dodal k tejto poznámke.

Denník zachytáva aj to, ako uvažoval o spravodlivosti tesne pred svojou smrťou. „Viem, že svet nebude dokonalý, a preto milujem vieru. Myslite na všetkých tých ľudí, ktorí hladujú, sú vo vojnách… všetci títo ľudia, ktorí boli na zemi nešťastní, sedia, som si istý, na najvyšších trónoch v nebi. Aké upokojujúce to je?“ napísal vtedy.

Ďalší z „obyčajných“ svätcov?

Postulátorka jeho kauzy Valerie Flemingová tvrdí, že jeho denníkové zápisy majú potenciál osloviť aj mladých, ktorí o Cirkvi nevedia veľa. Ukazujú totiž, že je možné byť „normálnym človekom a zároveň svedkom Boha“.

Joe Wilson sa tak potenciálne môže stať ďalším svätcom, ktorý bude významný práve pre svoju „obyčajnosť“, uprostred ktorej rozvíjal svoju svätosť, ako nedávno svätorečený Carlo Acutis či zatiaľ nekanonizovaný mladík Pedro Ballester, o ktorého životnom príbehu som na tomto portáli už tiež písal.

Vzhľadom na to, že svätci majú byť naším vzorom v napodobňovaní Krista, a na to, že v súčasnosti drvivá väčšina z nás nerobí šialene dobrodružné veci ako liečenie chorých alebo evanjelizácia pohanov v ďalekých krajinách, je to dobrá správa.

Každý príbeh, ktorý ukazuje, že svätosť sa dá dosiahnuť horlivou kooperáciou s Božou milosťou aj v úplne obyčajných podmienkach, je totiž potenciálne ďalším článkom v kauzálnom reťazci, ktorý môže viesť k ďalším a ďalším spaseným dušiam.