Homosexualita nie je dôvodom vzdať sa života s Kristom. Dôkazom je hnutie Courage

Foto: Pexels
Foto: Pexels
Ich patrónmi sú aj sv. Augustín a sv. Monika, Karol Lwanga so spoločníkmi či Mária Magdaléna. Zástupcov združenia Courage International, ktoré sprevádza mužov a ženy pociťujúcich príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, prijal Svätý Otec Lev XVI. 6. februára na súkromnej audiencii.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Správa o audiencii nesvietila palcovými titulkami na hlavných stránkach médií, no pre ľudí s homosexuálnou orientáciou je povzbudenie pápeža cennou motiváciou. Hnutie za vyše 40 rokov existencie už dávno prerástlo hranice Ameriky, kde vzniklo. Odpovedalo totiž na dlhé ticho a neprijatie v Cirkvi.

Vylúčení a nechcení

Ľudia z komunity LGBTQ si zažili už všeličo. Odsúdenie. Odstrihnutie od rodiny a priateľov. Protestné pochody a verejné zahanbovanie, a to aj zo strany cirkvi či radových kresťanov. Boli posielaní do pekla v rámci predurčenia z dôvodu svojej sexuálnej orientácie s označením „hadie plemeno“. Kričali za nimi: „Ježišovi je z vás zle!“ Mnohí z nich si však takýto status nevybrali a ako pre veriacich ľudí bola pre nich „bežná cesta homosexuála“ bolestivá.

Vo filme Tretia cesta Julia hovorí: „Líhala som si v noci pod osvietený kríž a vravela som Bohu: ,Ak je homosexualita zlá, tak mi ju vezmi. Ja to neviem zmeniť.‘“ Za mnohými príbehmi inej sexuálnej orientácie je citový chlad od rodičov, neprijatie v podobe vety „nemal si sa radšej narodiť“ či fyzické zneužívanie v detstve v rodine. Často absentoval vzťah s vlastným otcom či matkou, prípadne nezodpovedal ideálnym predstavám. Sebaprijatie bolo na nule, prišli výčitky týkajúce sa vlastnej inakosti. Týmto ľuďom ostala len hanba a samota.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi totiž samotná homosexuálna orientácia nie je hriechom.

Cítili sa nemilovaní doma aj v škole, bežne uvažovali o samovražde, a to napriek tomu, že vyrastali v kresťanskom prostredí. A aj vďaka nefunkčnému zázemiu a chýbajúcemu prijatiu a vzoru identity, ktorú si mali osvojiť, ich začal lákať vzťah s osobou rovnakého pohlavia.

Podporu a prijatie od ľudí v Cirkvi nedostali, hovoriť sa o tom s nimi neodvážili. Chýbajúci záujem a blízkosť im poskytli médiá a spoločenská mienka, aj keď nie tak, ako by potrebovali. Túžili zažiť obyčajnú ľudskosť, no jediný priestor, kde ju nachádzali, bol homosexuálny spôsob života. Dôvod bol prostý: necítili sa tam sami. Spadnúť do začarovaného kruhu homosexuálneho životného štýlu, ktorý išiel často ruka v ruke s alkoholom a drogami, nebolo také zložité, no pokoj neprichádzal. Depresie áno.

Som „dosť“ pre Boha?

Prvou otázkou a denným zápasom pre mnohých homosexuálnych veriacich bolo: Ako žiť v takomto stave svoju vieru? Najprijateľnejší a najľahší sa zdal byť homosexuálny spôsob života, čo však znamenalo stratu sviatostného života a spoločenstva. Ani pokusy nájsť komunity tolerujúce homosexuálny spôsob života nepomohli. Pre mnohých, ktorí Boha nepoznali, sa paradoxne cesta k nemu stala odpoveďou na to, ako ďalej žiť v pravde.

Toto tápanie a bolestivé situácie LGBTQ ľudí vnímal aj katolícky kňaz otec John F. Harvey. V roku 1980 založil v New Yorku hnutie Courage (Odvaha). Dnes má apoštolát pre ľudí so sexuálnou príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu viac ako 160 skupín v 15 krajinách a je podporovaný Dikastériom pre laikov, rodinu a život.

Otec Harvey, vyštudovaný morálny teológ, založil hnutie Courage a zostavil jeho pravidlá pastorácie na základe praktických skúseností. Viedol totiž duchovné cvičenia pre kňazov, ktorí prežívali príťažlivosť k mužom, s cieľom pomôcť im žiť v celibátnej čistote. Prvé stanovy a oporné body schválil kardinál Cook. Zaujímavé je, že jedným zo spolupracovníkov otca Harveyho v tejto pastorácii bol otec Edwin F. OʼBrien – dnes už kardinál.

Bez Ježiša sa to nedá

Pre ľudí s homosexuálnou orientáciou hnutie ponúka päť pilierov: čistota, modlitba a oddanosť, spoločenstvo, podpora a dobrý príklad. Otec Harvey dal ako motto hnutiu výzvu Nech žije Ježiš!, inšpirovanú sv. Františkom Saleským. Sviatosti, duchovné vedenie a čítanie, modlitba a meditácia sú nosnými piliermi hnutia a jeho členov – rovnako ako je to posilou pre ostatných členov v Cirkvi.

Hnutie sa stará nielen o tých, ktorí zápasia o svoju čistotu z dôvodu sexuálnej orientácie v kolízii so svojou vierou, ale pastoračnú starostlivosť ponúka aj ich rodinám a priateľom prostredníctvom pobočky hnutia s názvom EnCourage. Práve rodiny a priatelia totiž tvoria podporné zázemie, potrebujú odovzdávať súcit a porozumenie, no na druhej strane s láskavou pravdivosťou udržať vernosť Cirkvi a jej pravidlám.

Systém práce je jednoduchý: tak LGBTQ veriaci ľudia, ako aj ich blízki, každá skupina osobitne, majú svoje pravidelné mesačné stretnutia. Sprevádzajú ich kapláni určení pre túto pastoráciu, ako aj laickí vedúci skupiniek.

Mať spoločenstvo, podporovať sa v raste

Pastoráciu tejto osobitnej skupiny veriacich veľmi oceňoval už sv. Ján Pavol II.: „Courage robí Božie dielo.“ Oceňoval, že skupinky Courage dávajú týmto ľuďom presne to, čo potrebujú a čo im chýba, ako o tom hovorí Manny Gonzales, člen komunity Courage International: „Ako mladému katolíkovi prežívajúcemu príťažlivosť k rovnakému pohlaviu mi Courage dáva stabilnú rodinu bratov a sestier v Kristovi, ktorí mi chcú dobre, majú ma veľmi radi a volajú ma k svätosti.“

Súcit, rešpekt a prijatie voči týmto ľuďom odporúča Katechizmus Katolíckej cirkvi.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi totiž samotná homosexuálna orientácia nie je hriechom – tým je homosexuálny spôsob života v rovnakopohlavných partnerstvách. Čistota ako životný štýl je úlohou nielen pre veriacich ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTQ: rovnako ju musia zachovávať manželia povolaním k vernosti a prijímaniu detí alebo slobodní v rozhodnutí sa pre zdržanlivosť, kňazov a rehoľníkov nevynímajúc.

„Nikdy som neprežívala pokoj. Nikdy som neprežívala pravú radosť. Nikdy som neprežívala šťastie, nech som šla kamkoľvek,“ dodáva Julia z filmu Tretia cesta, „až kým som neprišla ku Katolíckej cirkvi.“

Je preto kľúčové, ako sa k tejto výzve cirkev u nás – od hierarchie až po obyčajných laikov – postaví: či otvorí náruč, zmení komunikáciu, bude skutočne zázemím a rodinou aj pre týchto ľudí – alebo bude hluchá a nemá. Súcit, rešpekt a prijatie voči týmto ľuďom odporúča Katechizmus Katolíckej cirkvi. Čokoľvek iné je nesprávne.

Na Slovensku ani v Česku zatiaľ nemá hnutie Courage International ani jedno spoločenstvo, chýbajú kňazi, ktorí by boli ochotní sa tejto skupine pastoračne venovať. Situáciu zachraňuje zatiaľ len linka Valentín.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Podobné články