Katolícka cirkev a judaizmus dnes: Deti toho istého Otca

Ostražitosť voči antisemitizmu bola témou už počas príprav na koncil. V júni 1960 sa uskutočnilo stretnutie medzi francúzskym historikom Julom Isaacom, Židom, ktorý stratil takmer celú svoju rodinu v nacistických vyhladzovacích táboroch, a pápežom Jánom XXIII. Isaac požiadal pápeža, aby zabezpečil, že sa niečo také hrozné ako holokaust už nikdy nezopakuje.

Už niekoľko mesiacov predtým však profesori Pápežského biblického inštitútu požiadali, aby boli snahy o odvrátenie antisemitizmu zaradené ako záväzné body do programu koncilu. Počas koncilu bol proces vypracovania dokumentu, ktorý sa neskôr stal koncilovým vyhlásením Nostra aetate, mimoriadne zložitý.

Nakoniec bol schválený a vyhlásený text, ktorý získal konsenzus viac ako 96 % hlasov od viac ako 2 000 koncilových otcov. Ide o stručné vyhlásenie – približne 1 200 slov –, ktoré zjavne nemohlo povedať všetko o tejto téme. Skôr išlo o prvé slovo, ktoré upriamilo Katolícku cirkev na zmenu smeru, ako to vyjadril v slávnej autobiografickej knihe Perfidi giudei, fratelli maggiori (Od zradných Židov k starším bratom) vtedajší vrchný rímsky rabín Elio Toaff.                                            

Čo sa udialo za posledných 60 rokov? 

V posledných desaťročiach došlo v Katolíckej cirkvi na rôznych úrovniach k exegetickému a teologickému prehodnoteniu židovskej tradície. Týka sa to aj otázky židovstva Ježiša, ktorý bol a zostal Židom. To isté možno povedať o Pavlovi z Tarzu, ktorého obrátenie, ako sa bežne nazýva, bolo skôr než zmenou náboženstva návratom na cestu, ktorú pre neho Boh chcel, pričom zostal Židom. Dnes sa dokonca hovorí, že možno zostal farizejom. Tieto postoje v Katolíckej cirkvi pred 60 rokmi neboli prítomné. Ide o teologické posuny v chápaní, súvisiace so štúdiom biblických textov.

Vzájomný pohľad do očí je jedným z najlepších spôsobov, ako zničiť predsudky.

Druhým významným príkladom je prehodnotenie 9.-11. kapitoly Listu Rimanom, v ktorom sa uvádza, že „Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“. V minulosti sa to interpretovalo tak, že hoci sú dary neodvolateľné, prešli na nás kresťanov a už nie sú židovské. Naproti tomu dnes cirkevné dokumenty a rôzne okolnosti trvajú na tom, že Božie dary zostali deťom Izraela.

Treba povedať, že táto cesta ešte nie je ukončená. Okrem toho by sa nemal ignorovať veľký vplyv, ktorý mal dokument Nostra aetate na ekumenickú sféru. Mnohé iné kresťanské cirkvi vypracovali oficiálne dokumenty alebo použili výrazy podobné ako v Nostra aetate. Niekedy zašli dokonca oveľa ďalej.

Treba tiež spomenúť, že od roku 1994 boli medzi Svätou stolicou a štátom Izrael nadviazané diplomatické vzťahy na úrovni veľvyslancov.

Aké sú najpálčivejšie ťažkosti alebo problémy, ktoré je potrebné riešiť aj dnes?

Nepochybne ide o opätovný vzostup antisemitizmu, rôzne formy predsudkov a zložitú, veľmi bolestivú a kontroverznú situáciu medzi Izraelom, Palestínčanmi a okolitými krajinami. Najväčšie výzvy spočívajú v uznaní druhého človeka a jeho ľudskosti. To znamená, že je potrebné dať druhej osobe dôstojnosť, hoci nevyhnutne nemusíme akceptovať všetky jej postoje.

V tejto súvislosti nedávno jedna prominentná osobnosť z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme uviedla, že počas tejto vojny sú Izraelčania takí traumatizovaní, že nedokážu vidieť bolesť na druhej strane. A to platí aj pre Palestínčanov. Do popredia tu vystupuje dôraz na to, že sú potrební ľudia zvonku, ktorí sú schopní vidieť bolesť z oboch perspektív a vcítiť sa do každej z nich. Samozrejme, sami to nie sme schopní dosiahnuť.

Existujú väčšie či menšie skupiny, ktoré sa o to snažia priamo v Izraeli. Je tu napríklad organizácia Rabíni za ľudské práva (Rabbis for Human Rights), ktorá v tomto období dokonca zintenzívnila svoje aktivity, najmä medzináboženské, zamerané na pomoc ľuďom na oboch stranách. Cieľom je byť priateľmi s Izraelom a zároveň s Palestínčanmi.

Je dnes, v zložitej a často bolestivej globálnej geopolitickej realite, ohrozený pokrok dosiahnutý v dialógu so židovským svetom?

Povedal by som, že určite áno. Existuje riziko návratu späť. Mosty postavené s toľkým úsilím sa rozbili a v istom zmysle je to citeľné na rôznych miestach.

Myslím si však, že základy mostov zostávajú a aj dočasne neprejazdný most sa dá opraviť bez toho, aby sme museli znovu začať od nuly. Stačí sa vrátiť k základom mosta. Musíme uznať, že sme všetci deťmi toho istého Otca, aj keď máme odlišné názory.

V týchto procesoch môžeme my kresťania pomôcť v boji proti antisemitizmu tým, že prispejeme k šíreniu presnejších a vyváženejších informácií. Osobné stretnutia sú často užitočné, pretože vzájomný pohľad do očí je jedným z najlepších spôsobov, ako zničiť predsudky.

Roberto Catalano

Prevzaté z cittanuova.it. Redakčne krátené.