Lektori prirodzeného plánovania rodičovstva: Rozprávame o cudzích ľuďoch a ich príbehoch, ale svoju manželskú intimitu zanedbávame

Manželia Simona a Jozef Predáčovci. Foto: archív Predáčovcov
Takmer tridsať rokov hovoria na kurzoch prirodzeného plánovania rodičovstva o tom, ako funguje plodnosť a akým je darom, rovnako aj o tom, že za dverami manželskej spálne nemá byť prečo nuda. Nelektorujú „z vody“ – sami si prešli rôznymi fázami plodnosti vrátane náročných období päťnásobného rodičovstva aj obdobia prechodu. Napriek tomu považujú svoju intimitu, žitú ekologicky a podľa pravidiel Cirkvi, za nádhernú a s radosťou k nej privádzajú iných. Simona (58) a Jozef (58) Predáčovci zo Zlatých Moraviec svoju službu manželom a snúbencom v oblasti manželskej intimity, prežívania sexuality, plodnosti a návratu k nej po pôrode robia ako koordinátori a lektori Ligy pár páru na Slovensku. Tento rok v apríli oslávili 35. výročie manželstva.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Manželská intimita nie je len o okamihu spojenia. Čo potrebuje, aby bola zdravá?

Simona: Manželská intimita je o vzťahu dvoch ľudí a preto si myslím, že zdravá intimita potrebuje od obidvoch schopnosť a ochotu naučiť sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny. Ale to nám príde zaťažko, pretože máme pocit, že intimita je oblasť, v ktorej by sme si mali len užívať, že to pôjde bez akejkoľvek námahy, samo od seba. To je však omyl.

Jozef: Áno, vystúpenie z komfortnej zóny je náročné, ale neznamená automaticky, že budeme strádať, že budeme nešťastní, že to ublíži mne a nášmu vzťahu. Potrebujeme sa naučiť a akceptovať prirodzený zákon vpísaný do vnútra každého človeka a pripustiť, že ako fyzikálne zákony, tak aj pravidlá v medziľudských vzťahoch sú pre náš život užitočné, no prinášajú aj obmedzenia, ktorým je rozumné podriadiť sa.

Simona: Druhá vec, ktorú veľmi silno vnímame, je, že na budovanie zdravej manželskej intimity je nevyhnutná vzájomná dôvera, úcta a komunikácia. Dôvera v toho druhého, že ma v ťažkej situácii nenechá samého/samu, že si budeme navzájom oporou. Že moja radosť bude aj jeho radosťou a moja starosť bude aj jeho starosťou.

Jozef: Zdravá a vzájomne obohacujúca manželská intimita je nemysliteľná bez komunikácie. Vychádza z našej snahy budovať manželské communio, z úprimnosti, z delenia sa o to, čo každý z nás žije, z odkrývania tomu druhému, aké sú moje očakávania, čo ma teší, ale aj z toho, čoho sa obávam alebo čo ma zraňuje.

Máme pocit, že intimita je oblasť, v ktorej by sme si mali len užívať, že to pôjde bez akejkoľvek námahy, samo od seba. To je však omyl.

Žijeme v presexualizovanej dobe: všetko je verejné, kto s kým, kedy a ako. Veľa vidíme, počujeme. Pomáha mediálna atmosféra otvorenosti voči sexualite poznaniu tej vlastnej?

Simona: Pozorujeme, že sa radi rozprávame o cudzích ľuďoch, pozeráme na cudzie ženy, zaujímajú nás príbehy tých iných, rozprávame o nich, o ich skúsenostiach, zážitkoch, výletoch, úletoch, partneroch. Ale nie o sebe. Keďže Liga pár páru prevádzkuje internetovú etickú poradňu a prichádza do nej množstvo otázok, vidíme, že manželia medzi sebou na tému sexuality a intimity nekomunikujú.

Zväčša píšu ženy, ktoré sa snažia žiť manželskú čistotu podľa učenia Katolíckej cirkvi, ale nenachádzajú podporu a často ani pochopenie zo strany svojich manželov. Cítia sa zranené z toho, ako sa k nim ich manželia správajú. Z otázok je vidieť, že niektoré veci vôbec pred uzavretím manželstva neriešili, v počiatkoch manželstva sa im „úspešne vyhýbali“ alebo ich „zamietli pod koberec“, ale opätovne sa po nejakom čase ozývajú.

Ktoré sú to?

Jozef: Napríklad dilema: materstvo verzus kariéra alebo životné plány, spôsob predchádzania tehotenstvu, ako riešiť neúspešné snaženie o vlastné dieťa. Alebo: mám neveriaceho manžela, ktorý neverí spoľahlivosti metód PPR (prirodzeného plánovania rodičovstva, pozn. red.) a ja odmietam používať antikoncepciu, som medzi dvoma mlynskými kameňmi, ako mám riešiť veci?

Simona: Už niekoľko rokov robíme v našom meste Manželské večery. Manželia konštatujú, že síce sa spolu rozprávajú, ale nejdú na hĺbku vo svojich vzťahoch, nekomunikujú o svojich osobných očakávaniach.

Foto: archív Predáčovcov

Téme plodnosti sa venujete takmer tridsať rokov. Vidíte nejaké rozdiely medzi tým, čo bolo vtedy, a tým, čo je dnes? Ak áno, ako sa týmto zmenám prispôsobujete?

Jozef: Tie rozdiely, prirodzene, sú. Tým, že žijeme rýchlejšie ako pred tridsiatimi rokmi, chceme alebo musíme viac stihnúť. Aj účastníci našich kurzov sú zaneprázdnení a tak postupne ubúda štandardných prezenčných kurzov pozostávajúcich z troch stretnutí nadväzujúcich na seba v cca mesačných odstupoch. Zdá sa nám, že sú náročnejší na kvalitu nielen podávaných informácií, ale aj spôsobu ich odovzdávania a prezentovania. Premietať diapozitívy, s ktorými sme pred tridsiatimi rokmi začínali a účastníci kurzov boli aj za ne vtedy vďační, by dnes bolo nemysliteľné a určite by pôsobilo spiatočnícky a nedôveryhodne.

Vďaka dostupnosti výpočtovej techniky, pokrytiu internetom a rôznym aplikáciám ponúkame dnes okrem štandardných prezenčných kurzov aj online kurzy a prednášky a robíme aj online individuálne poradenstvo. Rýchlej dobe sme prispôsobili aj našu ponuku prezenčných vzdelávacích aktivít. Začali sme robiť poldňový seminár Základy symptotermálnej metódy (STM) prirodzeného plánovania rodičovstva a raz za rok organizujeme rozšírený víkendový kurz STM, ktorý býva v Rodinkove a môžu sa na ňom zúčastniť manželia aj s deťmi.

Simona: Pred tridsiatimi rokmi boli účastníkmi našich kurzov najmä manželia alebo len ženy, ktoré mali dve-tri deti a chceli využívať metódu na predchádzanie počatiu. Snúbeneckých párov alebo slobodných mladých žien tam bolo minimum. V posledných rokoch medzi účastníkmi kurzov narastá počet tých, ktorí pomocou STM chcú dosiahnuť tehotenstvo. Vďaka kurzovým prípravám do manželstva pribúda aj počet snúbeneckých párov.

Robíte kurzy prirodzeného plánovania rodičovstva a ani jeden z vás nemá medicínske ani zdravotné vzdelanie. Rešpektujú vás ako autority, ktoré rozumejú tomu, čo robia?

Simona: Sme veľmi vďační americkej Lige pár páru, ktorá nás v priebehu rokov 1992 – 1994 vyškolila, keďže veľmi dôsledne dbala na vzdelávanie svojich lektorov. Medicínsku stránku vzdelávania zastrešoval spoluzakladateľ Ligy profesor gynekológie MUDr. Konald Prem a ten postavil školiaci certifikačný proces tak, aby sme ako lektori obstáli aj pred medicínsky vzdelanými ľuďmi, ktorí budú účastníkmi kurzov LPP. A to sa mu podarilo.

Už niekoľkokrát sme dostali pozvanie prednášať o STM študentom stredných zdravotných škôl, budúcim pôrodným asistentkám alebo zdravotným sestrám. Od nich, ako aj od lekárov, ktorí sa zúčastnili na našom kurze, máme spätnú väzbu, že po medicínskej stránke nám nemajú čo vytknúť a súvislosti, o ktorých sme im hovorili, presne zapadajú do ich zdravotníckeho poznania.

Jozef: Sme vďační našim školiteľom, že nás naučili vidieť súvislosti, ktoré ovplyvňujú ženský cyklus, a na to nepotrebujeme mať štandardné zdravotnícke vzdelanie. My totiž ľudí neliečime, to nechávame lekárom (a to je aj jedna z interných zásad LPP). Naše rady sa týkajú len monitorovania ženského cyklu, zbierania dát a ich správneho vyhodnotenia. A na to nám stačí aj naše vysokoškolské technické vzdelanie. Koniec koncov, na trhu sa v posledných rokoch objavilo množstvo rôznych prístrojov a aplikácií monitorovania plodnosti a určovania plodných a neplodných dní, ktorých autormi sú dobre zorientovaní technici. Ale ak nás alebo STM chce niekto z ľudí odmietnuť preto, že pred menom nemáme titul MUDr., je to jeho vec, na to nemáme dosah.

Keď ste hovorili o účastníkoch svojich kurzov, zmienili ste sa, že narastá počet ľudí, ktorým sa nedarí počať bábätko. Čo môžete pre nich urobiť vy a ako môže do dosiahnutia túžby po dieťatku aktívne vstúpiť samotný pár?

Simona: Na špeciálnom kurze STM, ktorý sme vytvorili pred dvoma rokmi na pomoc párom, ktoré sa snažia o dosiahnutie tehotenstva, učíme účastníkov v prvom rade rozumieť priebehu menštruačného cyklu ženy, príznakom plodnosti a ich hodnoteniu. Ak sa žena nepozná, nevie „čítať“ priebeh svojho cyklu, nedokáže lekárovi poskytnúť dôležité základné informácie, o ktoré by sa mohol oprieť pri vyšetreniach, určovaní diagnózy či správnom načasovaní užívania liekov. Gynekológovia hovoria, že mnohé ženy nevedia ani termín svojej poslednej menštruácie. Keď žena pozná svoj cyklus, vie dobre spolupracovať s lekárom a prípadná liečba je veľmi efektívna. Druhú časť kurzu pre páry snažiace sa o tehotenstvo tvorí prezentácia svojpomocných stratégií pri riešení konkrétnych zdravotných problémov. Na samotnom páre zostáva začať praktizovať získané poznatky a byť si jeden druhému oporou.

Ak sa žena nepozná, nevie „čítať“ priebeh svojho cyklu, nedokáže lekárovi poskytnúť dôležité základné informácie, o ktoré by sa mohol oprieť pri vyšetreniach, určovaní diagnózy či správnom načasovaní užívania liekov.

Názov vášho kurzu znie Plodnosť nie je problém, ale dar!. Ako to myslíte?

Jozef: Žijú medzi nami páry, ktorým vyšetrenia neodhalili žiadnu medicínsku príčinu neplodnosti a aj tak ich túžba po vlastných deťoch zostala nenaplnená. Plodnosť si nedokážeme zabezpečiť, zohnať, kúpiť. Uvedomujeme si, že my ako lektori nedokážeme nijako garantovať, že keď budú mať manželia styk v plodnom období, tak počnú dieťa. Oni zas nevedia ovplyvniť, či ten dar bude naplnený alebo nie. My hovoríme, že manželia vedia dať biologický materiál, no nevedia dať život. Darcom života je pre nás Boh a v tomto zmysle vnímame plodnosť ako dar, ktorým sme obdarovaní.

Simona: Na druhej strane mám pocit, akoby sme napáchli mentalitou tohto sveta a považujeme za normálne mať jedno, dve deti. Manželom sa potom zdá, že Pán Boh je až príliš štedrý, ak sa prihlási tretie, prípadne ďalšie dieťa. Vnímajú ho nie ako dar, ale ako problém, ktorý ovplyvní celý ich život. Ako ťažko prijíma súčasná generácia obmedzenia rodičovstva! Takých rodín, ktoré by prijali väčší počet detí dobrovoľne, nie je veľa. Prestali sme vnímať materstvo ako výsadu, dar, požehnanie.

My máme päť detí a pätnásť rokov bol stále niekto malý. Ale povedali sme si, že hádam predsa ešte budeme mať čas a silu na to, aby sme aj my dvaja spolu niečo zažili. A naše sny sa plnia. Dnes idú ľudia neskutočne po zážitku a ťažko im padnú obmedzenia rodičovstva, chcú zažiť iné veci. Svet im ponúka veľa možností – vzdelávanie, cestovanie, šport, dobrovoľníctvo – čo sú všetko dobré veci, ale vytláča pokoj a radosť z toho, že som len mama, že sa venujem len svojej rodine. Neznamená to, že sa neangažujeme, ale prispôsobujeme svoje aktivity možnostiam a potrebám vlastnej rodiny.

Foto: archív Predáčovcov

Porozumenie vlastnej plodnosti sa teda javí ako kľúčové. Mali by sa ženy v tomto vzdelávať?

Simona: Áno. Pamätám si, ako mne, osemnásťročnej tínedžerke, ktorá prišla riešiť svoj nepravidelný cyklus, dal gynekológ menštruačný kalendárik. Vysvetlil mi meranie bazálnej teploty a povedal, že mám prísť o tri mesiace. Potom pozrel na moju teplotnú krivku a skonštatoval, že ovulácie mám, len sú veľmi neskoro. Navrhol mi nič neriešiť, pokiaľ nebudem mať problém s počatím. Mne sa táto epizódka vyplavuje po rokoch, aj keď bola kratučká. Dnes to tak, žiaľ, nie je, alebo len výnimočne. V každom prípade je benefitom, ak žena pozná svoj cyklus, či už tehotenstvu chce predchádzať alebo ho dosiahnuť.

Keď hovoríme o vzdelávaní a porozumení plodnosti, mala by rozumieť plodnosti a sledovať sa len žena alebo je fajn, ak sa angažuje aj muž a komunikujú o tom?

Jozef: Keď muž pozná cyklus svojej ženy, má to pre neho veľa benefitov. Vie sa lepšie orientovať v jej náladách, lepšie vyhodnotiť jej možno nečakané, prekvapujúce reakcie, lepšie čítať medzi riadkami, a tak predchádzať zbytočným nedorozumeniam a napätiam vo vzťahu. Zároveň porozumenie cyklu svojej manželky a spolupodieľanie sa aj na rozhodovaní, či mať alebo nemať dnes pohlavný styk, je prejavom jeho lásky voči nej, prejavom zodpovednosti za veľkosť ich rodiny, posilňuje to ich vzájomný vzťah a dôveru. Je to tiež liek na tendenciu žien obviňovať sa pri nečakanom tehotenstve s tým, že som sa mala lepšie sledovať, mala som to urobiť inak, byť dôsledná.

Simona: Postojom, ktorý mnohí muži majú – „ keď už budeme môcť, daj mi vedieť“ – sa muž zbavuje svojej zodpovednosti za možné dôsledky pohlavného styku a nakladá ju na plecia svojej manželky. Neprekvapuje ma potom, že keď sa chcú manželia vyhnúť tehotenstvu, žena s takouto mužovou „podporou“ sa bojí, že je plodná stále a svojmu mužovi dá vedieť, že „môžu byť spolu“, dvakrát do mesiaca.

Žena žije často v strachu zo svojej plodnosti a ďalších tehotenstiev a odmieta akýkoľvek prejav pozornosti od muža. Na druhej strane je často veľmi tlačená, bez ohľadu na momentálne prežívanie a zdravotný stav do toho, že „dnes to musí byť“… A teraz čo?

Jozef: Ak to „dnes musí byť“, znamená to, že potrebujem tvoje telo, aby som sa mal dobre. Lásku nahradila sebaláska a je najvyšší čas zaradiť spiatočku. Neexistujú jednoduché, rýchle, zázračné riešenia. Myslím si, že je potrebné, aby každý sám za seba pomenoval, ako sa cíti, čo vníma, že ho zraňuje, aby potom v páre spoločne hľadali príčiny stavu, v ktorom sa ich manželstvo ocitlo, a, samozrejme, aj to, aké kroky môžu a sú ochotní urobiť, aby sa ich situácia menila k lepšiemu.

Simona: Venovať sa prevencii je menej bolestné ako liečiť. Hovorím to preto, lebo veľmi často redukujeme manželskú intimitu len na pohlavný styk. Málo rozprávame aj o praktizovaní nesexuálnych dotykov, len málokto o tom vôbec niečo počul. Celkovo je naša kultúra „skúpa“ na dotyky. Možno objímame malé deti, ale keď už deti vyrastú, objímanie sa vytráca. Na nedostatok fyzického dotyku môže trpieť mnoho manželských párov a ak aj nie, málokedy správne prečítame, čo nám chcú povedať.

Keď som sa pritúlila k Dodovi cez deň len tak, neznamenalo to automaticky, že večer ho pozývam mať sex. Keďže poznal môj cyklus a dohodli sme sa, že chceme predchádzať tehotenstvu, jasne vedel, že ide len o pritúlenie. Znamenalo to, že ho mám rada, chcem cítiť jeho vôňu, jeho objatie a blízkosť. A v danej chvíli mi to muselo stačiť. Aj on vedel, že to je všetko, čo som mu v tom čase chcela dať a čo som túžila od neho prijať. Nie sme naučení dávať a prijímať takéto prejavy, je to šedá zóna, lebo my berieme všetko alebo nič.

Preto sme v Lige vydali sériu letákov týkajúcich sa problematiky emocionálnej a sexuálnej intimity. Veď intímnu chvíľu môžeme zažívať aj pri spoločnom pozeraní hokeja, keď je žena blízko pri svojmu mužovi, objíma ho, ľahne si mu na hruď a poprosí ho, aby ju objal – aj keď ju hokej nezaujíma a on mu plne venuje pozornosť. Je užitočné, keď máme vytvorenú zásobu slovných aj fyzických prejavov nežnosti. Čím sme starší, tým viac si to vychutnávame.

Keď muž pozná cyklus svojej ženy, má to pre neho veľa benefitov. Vie sa lepšie orientovať v jej náladách, lepšie vyhodnotiť jej možno nečakané, prekvapujúce reakcie, lepšie čítať medzi riadkami, a tak predchádzať zbytočným nedorozumeniam a napätiam vo vzťahu.

Mnohí kamaráti „z druhého brehu“ nás ľutujú, že my chudáci katolíci sa musíme milovať len vtedy, ak chceme mať deti, a to nemôže byť v žiadnom prípade o vášni… Čo vy na to?

Jozef: Neviem, či dnes ešte niekto verí takým nezmyslom. Skôr som sa stretol s tým, že ľudia reagujú na skutočnosť, že pri predchádzaní tehotenstvu sa manželia zriekajú na nejaký čas pohlavného styku. Po narodení nášho štvrtého dieťaťa, keď sme zodpovedne predchádzali tehotenstvu a bolo nutné z dôvodu náročnejšieho orientovania sa v cykle prijať dlhšie obdobie zdržanlivosti, ma Simonka chcela poľutovať slovami: „Ty môj chudáčik!“ Viete, čo som jej na to povedal? „Prepáč, ja nie som chudák, ja som hrdina!“

Simona: Necítim povinnosť argumentovať a presviedčať iných o tom, že mne sa náš intímny život páči a nevymenila by som ho. Ťažko to vysvetliť neveriacim ľuďom. Rozumiem však tomu, že ak za praktizovaním PPR nevidím cieľ, ktorým je život s Bohom už tu, nielen vo večnosti, tak obmedzovanie, obeta a sebazápor sú nezmyselné.

Apropo – vášeň. Jej tlmičom nie sú obmedzenia, ale často skôr únava a strach z možného tehotenstva. Keďže sme rozumeli môjmu cyklu, nemali sme strach z nečakaného tehotenstva, a preto sme si cielene robili taký program dňa, aby sme neboli večer unavení, a tak nášmu milovaniu vášeň nechýbala.

Často hovoríte, že manželská intimita a praktizovanie PPR je životný štýl. Prečo?

Jozef: Symptotermálna metóda PPR nie je predovšetkým o tom, ako mať alebo nemať deti, o meraní bazálnej teploty, sledovaní príznakov a nekonečnej trpezlivosti muža. Je alebo môže byť prostriedkom budovania vzťahu. Kvalita sexu závisí od kvality vzťahu a nie naopak. Večerné milovanie má svoj začiatok už ráno, v kuchyni pri raňajkách a môže byť tým najosobnejším, najnežnejším a vášnivým vyjadrením lásky partnerov. Prejavom lásky, úcty a rešpektu voči manželskému partnerovi je však aj to, keď sa po spoločnej zhode rozhodneme pohlavného styku zriecť. Prispôsobovať sexuálnu aktivitu priebehu plodnosti počas cyklu presahuje vedeckú metódu určovania plodných a neplodných dní a stáva sa spôsobom života. Životným štýlom v rytme cyklu ženy.

Mnohí novomanželia očakávajú, že po svadbe im bude intimita fungovať do konca života na 120 %. No často sú sklamaní…

Simona: Manželská intimita nie sú „tri oriešky pre Popolušku“, ktoré dostaneme pri sobáši a postupne si ich „rozbijeme“, aby sme sa dostali k nádhernému, tajomnému obsahu v podstate zadarmo, bez námahy. Skôr ju vnímam ako ružu, ktorú dostaneme pri sobáši, aby sme si ju zasadili do záhradky našej intímnej lásky. Prvé týždne, mesiace, možno roky nám robí radosť s minimom námahy, ale aby prosperovala ďalej a mohli sme sa z nej tešiť, musíme sa o ňu starať. Jej rast a kvitnutie bude počas celého nášho života závisieť aj od vonkajších okolností (ktoré často nevieme vôbec ovplyvniť – zdravie, strata práce, choré deti, únava), ale aj našej námahy. Keď sa prestaneme starať, zanikne a budeme sklamaní z nenaplnených očakávaní.

Každý deň sa pýtajme: Čo môžem urobiť, aby ti dnes bolo so mnou dobre? A potom to jednoducho a bez veľkého špekulovania robme. Nebojme sa, keď v záhradke našej lásky nebude stále krásne letné počasie. Ani v prírode to tak nie je. Striedajú sa ročné obdobia a má to svoj význam. Prídu kratšie či dlhšie obdobia jesennej pochmúrnosti, zima, ale aj nová jar a po nej leto. V manželskom sľube sme sa zaviazali nezľaknúť sa nepohody, frustrácie, sklamania, nenaplnených očakávaní. Opätovne a s každým novým dňom dobrovoľne vychádzame z našej komfortnej zóny a aktívne pracujeme na tom, aby nám bolo spolu dobre.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články