Lorna Goldová: Hnutie Laudato si‘ je začiatkom nového spôsobu bytia

Lorna Goldová je výkonnou riaditeľkou Hnutia Laudato si‘ (Laudato Si‘ Movement), ktoré v termíne 1. až 3. októbra 2025 zorganizovalo pri príležitosti 10. výročia encykliky pápeža Františka Laudato si‘ dôležitú konferenciu v Castel Gandolfe v Taliansku.

Konferenciu s názvom Vzbudzovanie nádeje pre klimatickú spravodlivosť (Raising Hope on Climate Change) organizuje Hnutie Laudato si‘ v spolupráci s rôznymi cirkevnými a inštitucionálnymi partnermi. Zúčastnili sa na nej lídri zo sveta viery, hnutí, vedy, ekonomiky, životného prostredia a politiky. Celkovo ich bolo 28 a spoločne sa zamýšľali nad vplyvom encykliky a najefektívnejšími krokmi, ktoré môžeme teraz podniknúť.

Akú hodnotu prinieslo týchto prvých desať rokov Hnutia Laudato si‘? Ako začalo meniť svet a aký potenciál má toto mimoriadne hnutie, aby ho v priebehu času naďalej zlepšovalo?

Toto je obrovská téma. V prvom rade treba povedať, že nikto si nekládol za cieľ vytvoriť hnutie: Hnutie Laudato si‘ vzniklo v momente hlbokej krízy. Niektorí jednotlivci, najmä Tomas Insua a Christina Leanová, spolu so mnou a ďalšími cítili hlboké volanie reagovať na tento moment s vierou.

Keď sme sa dozvedeli, že pápež František píše encykliku, chceli sme sa uistiť, že nepadne do prázdna. Všetko sa to začalo ako akt lásky k pápežovi Františkovi! Pri príležitosti oznámenia encykliky sme sa rozhodli zorganizovať slávnosť na Námestí svätého Petra. Následne sme spustili petíciu pre COP21 v Paríži, získali sme milión podpisov. Potom sme sa plánovali vrátiť k svojej práci. Bolo však jasné, že sme túžili pokračovať v spolupráci. To bol začiatok hnutia.

Ekológia nie je vedľajšou záležitosťou, ale neoddeliteľnou súčasťou všetkého, čo robíme.

Za posledných desať rokov sa hnutie exponenciálne rozrástlo – prostredníctvom iniciatív, ako je Akčná platforma Laudato si‘ v spolupráci s Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj, film List – Posolstvo pre našu Zem a školenie animátorov Laudato si‘, ktoré doteraz vyškolilo 20 000 miestnych lídrov.

Propagovali sme každoročne Mesiac stvorenstva (Season of Creation) a Týždeň Laudato si‘. Odvážne sme žiadali ukončenie investícií do fosílnych palív a podporu zmluvy o ich nešírení. Vďaka tomuto všetkému sa vytvorilo hnutie na miestnej úrovni, ktoré prepletá spolu mnoho hnutí, rádov, organizácií, jednotlivcov a vytvára tak krásnu tapisériu. Pozdvihuje celé stvorenie v jednej piesni, Laudato si‘, prostredníctvom desiatok tisíc každodenných akcií, veľkých aj malých.

Hľadiac do budúcnosti, toto hnutie bude naďalej rásť. Hoci je nás už veľa, stále sme len na začiatku! Naše hnutie vnímam ako súčasť toho, čo mysliteľka a aktivistka Joanna Macyová nazvala „veľkým zlomom“. Je to zrod nového spôsobu bytia, nového vedomia, ktoré budujeme spolu s mnohými ďalšími v sekulárnom a nábožensky založenom svete. Táto núdzová situácia si jednoducho vyžaduje, aby sme otvorili svoje srdcia a mysle a pracovali spoločne – radikálne – na budovaní takej budúcnosti, akú si pre svoje životy želáme.

Aké silné, jasné a nespochybniteľné je v globálnom kolektívnom zmýšľaní – po desiatich rokoch práce Hnutia Laudato si‘ – uvedomenie si, že každá environmentálna kríza zodpovedá sociálnej a ekonomickej kríze?

Myslím si, že povedomie o týchto súvislostiach je oveľa silnejšie ako predtým, ale stále sa musí rozvíjať. Existujú ešte veľké rozdiely, najmä v spôsobe, akým riadime svet, a v politickej dynamike, ktorá v tom hrá úlohu. 

Niekedy sa zdá, že sme takmer schizofrenici: myslíme si, že si musíme vybrať medzi riešením klimatickej krízy a udržaním stabilnej ekonomiky. Myslíme si, že len takáto voľba je možná: zamerať sa na klímu, alebo zamerať sa na ekonomiku. 

V skutočnosti sú klimatická kríza a širšia ekologická kríza jednoducho spôsobmi, ako hovoriť o „bezpečných životných podmienkach“: ak sa nimi nebudeme zaoberať, všetko ostatné sa stane oveľa neistejším a ťažším. Na riešenie klimatickej krízy potrebujeme nový spôsob uvažovania o ekonomike, taký, ktorý sa začína prijatím fyzických limitov Zeme, založený na vede o zemských systémoch. 

Keď prijmeme svoje limity, môžeme si začať predstavovať novú paradigmu, v ktorej sa musíme deliť o dostupné zdroje tak, aby každý mal svoj podiel a mohol sa vrátiť k životu v rámci svojich možností. Mnohé skupiny už tento smer podporujú – Františkova ekonomika (Economy of Francesco), „Ekonomika šišky“ (Doughnut Economy), Ekonomika blahobytu (Well-being Economy), Ekonomika spoločenstva, Regeneračná ekonomika (Regenerative Economics). 

Musíme tieto body prepojiť a spoločne pracovať na tom, aby sme tento nový spôsob vnímania a konania v ekonomike priniesli do verejnej sféry. Zároveň musíme ovplyvňovať riadenie našej globálnej ekonomiky a politiky tak, aby odrážalo hranice planéty. Je to náročná úloha, obzvlášť v dobe polarizácie, umelej inteligencie a dezinformácií. Myslím si, že toto je teraz našou najväčšou výzvou – a oblasť, ktorú pápež Lev označil ako prioritu, ktorú treba riešiť.

Aké sú najväčšie výzvy pri komunikovaní svetu, že všetko je prepojené, že ľudia, rastliny, ekonomika a spoločnosť tvoria ten istý ekosystém a sú súčasťou toho istého celku?

Z môjho pohľadu je najjednoduchším spôsobom, ako toto všetko komunikovať, návrat k prírode. Začať s prírodou a v tichosti pozorovať, ako funguje.

Ak sa skúma ekosystém, je hneď viditeľné, že je to systém: ide o rovnováhu, všetko sa točí okolo kritických bodov, limitov. Malá zmena, ako mávnutie motýlích krídel, môže mať ďalekosiahly vplyv.

Ak začneme od útleho veku s výchovou vonku, hraním sa vonku, vychováme svoje deti k tomu, aby pochopili, že sú súčasťou prírody, že nie sú od nej oddelené. Toto je základ. Najjednoduchšia vec, ktorú môžeme urobiť pre zmenu našich myšlienkových procesov, je ísť von!

Dialóg sa stáva jednoduchším, keď máme ruky v zemi, keď spoločne zasadíme niečo pekné.

Ďalšou jednoduchou vecou je dať hlas stvoreniu a ľuďom na okraji spoločnosti v našich rozhodnutiach. Videla som to dokonca aj v dôležitých organizáciách, kde sa predstavenstvo rozhodlo vyhradiť miesto pri stole pre Zem! Predstavte si, že by v každej zasadacej miestnosti „sedel“ glóbus a že by sme našli spôsob, ako zapojiť Zem a všetkých jej obyvateľov do každodenných rozhodnutí. Verím, že by to zmenilo náš spôsob myslenia viac ako tisíce strán analýz! Aj tie sú, samozrejme, potrebné, ale musíme zmeniť paradigmu.

Vo svojej knihe Generácia klímy: Prebúdzanie budúcnosti našich detí (Climate Generation: Awakening to Our Children’s Future) sa snažíte prezentovať vedu a klimatickú krízu jednoduchým spôsobom. Ide o výzvu naďalej posilňovať túto tému vo verejnej diskusii a zapájať viac ľudí?                             

Je to výzva, najmä v dobe, keď sa o klimatickej vede opäť diskutuje viac ako o teórii než ako o fakte.

Mnohé politické agendy šíria dezinformácie a tvrdia, že klimatická kríza je podvod, hoci zmeny vidíme na vlastné oči. Verím, že vedecká komunikácia je základnou témou. Myslím si, že verejné informačné kampane – ako tie, ktoré sme mali o fajčení alebo iných zdravotných problémoch – sú potrebné na to, aby sme ľuďom vysvetlili, prečo musíme prestať používať fosílne palivá a prečo musíme zmeniť naše ekonomické rozhodnutia. Nie je to jednoduché, ale niektoré krajiny, ako napríklad Kostarika, uspeli.

V súčasnosti existuje skutočná a konkrétna požiadavka svetovej populácie, aby sa globálna politika zaviazala k environmentálnej udržateľnosti. Vidíte budúcnosť, v ktorej bude verejná správa čoraz viac brať tieto potreby do úvahy?

Myslím si, že súčasná politická situácia vo svete je úplne neudržateľná. Dostali sme sa do bodu, keď ľudstvo opäť stojí pred jasnou voľbou: buď sa posunieme smerom k novej politike, založenej na vzájomnej prepojenosti a opätovnom potvrdení ľudskej dôstojnosti, alebo nás čakajú desaťročia úpadku a konfliktov. Znaky fragmentácie sú všade okolo nás.

Je veľmi ťažké vidieť „rýchle“ riešenie, keďže globálne inštitúcie, ktoré sa majú podieľať na riadení sveta, ako napríklad OSN, boli výrazne oslabené mocnými štátmi, ktoré sa ich rozhodli zbaviť reálnej moci. Nedostatok účinnej globálnej správy je najvážnejším problémom, ktorému čelíme. Keď sa k tomu pridá nárast dezinformácií, nerovnosti a autoritárstva, budúcnosť môže vyzerať veľmi pochmúrne. Nie je to dobrý smer vývoja.

Ako však hovoril pápež František, verím, že „veci sa môžu zmeniť“, ako napísal v encyklike Laudato si‘. Táto zmena by sa mohla udiať rýchlejšie, ako si myslíme, ak by o ňu žiadal dostatok ľudí – drvivá väčšina tých, ktorí chcú mierumilovnú, láskavú, zdravú a krásnu planétu pre všetkých.

Zmena v priebehu dejín prišla vždy vtedy, keď sa najmenej očakávala. Vždy si spomeniem, ako vtedy, keď som mala 18 rokov, padol Berlínsky múr a zrútil sa komunizmus a potom sa v Južnej Afrike skončil apartheid. Boli to dve zmeny, ktoré mnohí považovali za nemožné. Boli ako tehlové múry. Avšak moc ľudu všetko zmenila.

Ľudia majú viac moci, ako si myslia: môžeme vybrať svoje peniaze z toho, v čo neveríme, tým, že sa zbavíme investícií z odvetví, ktoré ničia planétu! Máme možnosť dokonca bojkotovať produkty. Môžeme hlasovať svojimi peňaženkami aj nohami. To je to, čo teraz potrebujeme: rozsiahle planetárne hnutie.                                                                

Aké sú najväčšie výsledky, ktoré toto malé semienko – teraz po desiatich rokoch už silná rastlina – dosiahlo vďaka svojmu odhodlaniu a práci v priebehu času?

Vanutie Ducha Svätého rozptýlilo semená Laudato si‘ široko-ďaleko. Verím, že najdôležitejšia zmena je tá v srdciach mnohých ľudí.

Dnes je v ľuďoch oveľa silnejšie uvedomenie, že starostlivosť o stvorenie – ktorého sme súčasťou – je základným komponentom kresťanskej viery a všetkých ostatných vierovyznaní. Toto je skutočne významné na teologickej úrovni a má to silu zmeniť životy jednotlivcov a komunít. 

Tieto vlny sú zrejmé v početných aktivitách Hnutia Laudato si‘, v kampaniach, v praktických akciách v komunitách, v plánoch a záväzkoch prijatých prostredníctvom Akčnej platformy Laudato si‘.

Teraz vidím, že tento duch prenikol aj do kultúry. To ma skutočne nadchýna, pretože pieseň, film, umelecké dielo majú silu posunúť ľudí na úplne novú úroveň. Film List, ktorý vytvorilo Hnutie Laudato si‘, aby prinieslo svoje posolstvo miliónom ľudí, je naďalej fenoménom. Je súčasťou mnohých školských a univerzitných programov a tiež ho využíva veľa komunít po celom svete, najmä počas Mesiaca stvorenstva a Týždňa Laudato si‘.

Ktorou cestou sa treba vydať, aby sa pokračovalo v premene sna o integrálnej ekológii na čoraz konkrétnejšiu realitu?

Verím, že hlavnou cestou je budovanie spolupráce medzi mnohými rôznymi skupinami a hnutiami s vedomím, že ekológia nie je vedľajšou záležitosťou, ale neoddeliteľnou súčasťou všetkého, čo robíme.

Nemôžeme pracovať na jednote, ak nie sme zároveň oddaní nášmu spoločnému domovu. Neexistuje jednota ľudstva, ak je ľudstvo „bez domova“. Navyše, náš Stvoriteľ nám daroval jednu spoločnú pôdu, jednu zem, kde spoločné kráčanie a spolupráca na ochrane tohto úžasného daru je možno najrýchlejším spôsobom, ako budovať mier.

Dialóg sa stáva jednoduchším, keď máme ruky v zemi, keď spoločne zasadíme niečo pekné. Toto sa stáva rýchlou cestou k dialógu o živote v najhlbšom zmysle slova: o živote s celým stvorením! Týmto spôsobom objavujeme poklady prítomné v každej náboženskej tradícii a učíme sa deliť o naše dary kvôli veľkému spoločnému cieľu: chrániť našu posvätnú zem.                          

Edoardo Zaccagnini, Manuel Nacinovich

Prevzaté z www.unitedworldproject.org. Redakčne krátené.