Plodnosť by sme nemali kontrolovať, ale rozumieť jej a napĺňať ju s rozumom

Rozdiel medzi antikoncepciou a prirodzeným plánovaním rodičovstva

Ústrednou témou diskusie bola kríza sexuality, ktorá bola rozdelená do troch tematických oblastí – kríza plodnosti, kríza vo vnímaní vlastného tela a kríza v oblasti vernosti.

Gynekológ Ivan Wallenfels, ktorý sa špecializuje na liečbu neplodnosti, si myslí, že namiesto kontroly neplodnosti by sme mali hovoriť o jej správnom pochopení. Len tak je podľa neho možné žiť manželskú lásku a intimitu v plnosti a bez strachu. Metódy prirodzeného plánovania rodičovstva, ako ďalej upozornil Wallenfels, sú založené na vedeckých poznatkoch a sú účinnejšie ako akákoľvek antikoncepcia.

„Pokiaľ žena dokáže priniesť do manželstva poznanie zmien svojho tela v súvislosti s plodnosťou, tak manželia môžu svoju lásku prežívať buď tým najkrajším spôsobom, alebo si ju v plodných dňoch preukazovať inými spôsobmi,“ vysvetlil lekár. Ako príklad uviedol skúsenosť zo svojho vlastného manželského života, v ktorom boli práve neplodné dni priestorom na rast vo vzájomnej láske a úcte.

Pri antikoncepcii nejde o plánovanie plodnosti, ale o to, aby sme svoje telo účelovo a vedome plodnosti zbavili.

Podľa rímskokatolíckeho kňaza a kapucína Ksaweryho Knotza je otázka používania antikoncepcie spojená s tým, ako pristupujeme k vlastnému telu a či ho akceptujeme také, aké je, teda aj s cyklom plodnosti.

„Cieľom je, aby sme integrovali skúsenosť lásky a vzťahu v súlade s našou telesnosťou a sexuálnym spolužitím,“ objasnil. Metódam prirodzeného plánovania rodičovstva sa podľa neho často nespravodlivo vyčíta, že ide o kresťanskú formu antikoncepcie, pretože cieľom je nepočať. Ako však Knotz ďalej upresnil, pri antikoncepcii nejde o plánovanie plodnosti, ale o to, aby sme svoje telo účelovo a vedome plodnosti zbavili.

Na druhej strane, pri prirodzených metódach pozorujeme svoje telo a tomu prispôsobujeme svoje sexuálne spolužitie. Problémom je, že v tejto instantnej dobe, ktorá ustavične baží za stále novými zážitkami, chcú ľudia všetko a ihneď. Prirodzené metódy, ako poľský kapucín dodal, prinášajú do života väčšiu systematickosť a disciplínu. A to nielen v oblasti sexuality, ale aj v iných oblastiach života.

U žien je zásadným faktorom vek, ktorý sa prvorodičky snažia stále viac tlačiť nahor, zatiaľ čo u mužov je neplodnosť spojená s užívaním anabolík (steroidov).

Príčiny nárastu neplodnosti a oddeľovania sexuality od plodnosti

Lekárka a vysokoškolská profesorka Mariana Mrázová poukázala na to, že v súčasnosti sa viac ako problém regulácie plodnosti začína riešiť problém neplodnosti. Na ten podľa nej vplýva viacero faktorov súvisiacich so životným štýlom, ako napríklad obezita, fajčenie, drogy či nedostatok spánku.

„U žien je zásadným faktorom vek, ktorý sa prvorodičky snažia stále viac tlačiť nahor, zatiaľ čo u mužov je neplodnosť spojená s užívaním anabolík (steroidov),“ povedala Mrázová.

Ďalším výrazným vplyvom je antikoncepcia. Partnerov si totiž, ako Mrázová priblížila, podvedome hľadáme podľa genetického fenotypu tak, aby sa naše gény čo najviac odlišovali. Žena, ktorá užíva antikoncepciu, túto schopnosť však stráca a hľadá si niekoho kompatibilného. Hneď ako ju však prestane brať, partner jej prestane vyhovovať a často prichádza k rozchodu. „Antikoncepčné tabletky teda nielenže deštruujú ženské telo, ale ničia aj partnerské vzťahy,“ uviedla lekárka.

Skutočná otvorenosť voči novému životu by mala počas plodného obdobia života vždy zahŕňať možnosť, že príde ďalšie dieťa.

Doktor Wallenfels povedal, že sa vo svojej praxi stretáva s tým, že mladé páry sa už po jednom, dvoch deťoch rozhodujú nebyť viac otvorení počatiu. „Či už využívajú antikoncepciu, alebo prirodzené metódy, po zvyšok svojho života oddeľujú krásu sexuality od plodnosti,“ vykreslil filozofiu súčasných mladých párov Wallenfels. Skutočná otvorenosť voči novému životu by mala počas plodného obdobia života vždy zahŕňať možnosť, že príde ďalšie dieťa.

Práve to je podľa gynekológa na plodnom období života to krásne. Najschodnejšiu cestu, ako prenášať tieto myšlienky do spoločnosti, vidí v príkladoch rodín, v ktorých deti zažívali integrálny prístup k sexualite – bez oddeľovania telesnosti a plodnosti.

Deti ako obetné baránky pri pretláčaní rodovej ideológie

Podľa profesorky Mrázovej sú súčasné deti vystavované veľkému tlaku zo strany spoločnosti a médií v súvislosti so svojou sexuálnou identitou. „Deti majú byť podľa Svetovej zdravotníckej organizácie od narodenia vedené k tomu, že rod je len sociálny konštrukt, nesúvisí s pohlavím a dieťa si ho môže vybrať podľa seba. Túto filozofiu sa médiám darí úspešne pretláčať do online priestoru, ako aj do vzdelávacieho procesu,“ vypichla riziká spojené s podsúvaním rodovej ideológie Mrázová.

Z prieskumov na cirkevných školách vyplýva, že v každej triede sa vyskytujú aspoň dva prípady detí, ktoré uvažujú o zmene pohlavia.

Často pritom môže ísť o deti, ktoré len hľadajú cestu, ako si získať pozornosť, pretože túžia po láske a prijatí, ktorých sa im nedostáva. A to je podľa doktorky Mrázovej to, čo treba zmeniť. Ako sa podľa nej ukazuje, obeťami tejto genderovej lobby sú napokon deti v tom najzraniteľnejšom období vývoja: „Z prieskumov na cirkevných školách vyplýva, že v každej triede sa vyskytujú aspoň dva prípady detí, ktoré uvažujú o zmene pohlavia,“ vykreslila riziká spojené s politikou rodovej rovnosti profesorka.

Doktor Wallenfels podotkol, že naša mužská a ženská identita je zakódovaná v každej bunke nášho tela. Na základe toho je každá bunka zvyknutá na určité množstvo ženských alebo mužských hormónov, a preto sa pacient, u ktorého dochádza k rodovej tranzícii, vystavuje kardiologickým či iným vážnym zdravotným následkom.

Príklady zo zahraničia navyše ukazujú, že aj krajiny, ktoré mali rodovú politiku nastavenú veľmi liberálne, prichádzajú na to, aké škody tieto telesné premeny na deťoch zanechávajú, a postupne ju sprísňujú.

Na Slovensku sa táto zložitá problematika veľmi zjednodušuje a mladí ľudia, ktorí uvažujú o rodovej zmene, sa stávajú terčom lobistických skupín.

Ako príklad Wallenfels uviedol Nórsko, kde sa po zavedení povinnej psychoterapeutickej prípravy pred zmenou pohlavia ukázalo, že až 90 % žiadateľov k tranzícii napokon nepristúpilo. „Na Slovensku sa však táto zložitá problematika veľmi zjednodušuje a mladí ľudia, ktorí uvažujú o rodovej zmene, sa stávajú terčom lobistických skupín,“ spresnil Wallenfels.

Jednota tela a ducha

Poľský kapucín Knotz si myslí, že človek je v hĺbke srdca schopný vnímať potrebu vnútornej integrity. Knotz je presvedčený, že čím viac sme v jednote sami so sebou a nemáme konflikt medzi emóciami a rozumom, tým viac dokážeme byť kongruentní vo svojom prežívaní. „U ľudí, ktorí sú vnútorne nekonzistentní, cítiť určité napätie a nejednotu medzi tým, čo hovoria, čo cítia a čo si skutočne myslia. Tento stav je výsledkom bolesti z traumy, ktorú tento človek podvedome vytesňuje, a tak hľadá uspokojenie vo svojom tele,“ priblížil kapucín.

U ľudí, ktorí sú vnútorne nekonzistentní, cítiť určité napätie a nejednotu medzi tým, čo hovoria, čo cítia a čo si skutočne myslia.

Dosahovaním instantných pôžitkov, ako ďalej opísal, sa tento človek snaží nachádzať emocionálnu rovnováhu a dosiahnuť pocit príjemnosti, ktorý si zamieňa so šťastím. To napokon človeka vovádza do stále väčšieho chaosu a nerovnováhy. Podľa Knotza je preto dôležité poznať spoznať svoj emocionálny svet a riešiť svoje zranenia z minulosti.

Vernosť v žití záväzku ako cesta k slobode

V poslednej časti diskusie sa hostia dotkli otázky vernosti. Zamýšľali sa nad tým, ako ju vieme dnešnému svetu predostrieť tak, aby nebola vnímaná ako prekliatie či námaha, ale ako pozitívna hodnota.

Pre doktora Wallenfelsa je vernosť základom stabilného života – vernosť Bohu, manželke, deťom, priateľom, práci –, to všetko prináša človeku slobodu žiť a tvoriť ďalšie veci. „Iba ak som sa pre niečo už rozhodol, môžem ísť do hĺbky. Keď stále skúšam, ostávam na povrchu veci a prežívam chvíľkové, povrchné náznaky šťastia. Som presvedčený, že vernosť je jedna z najdôležitejších vecí v našom živote,“ objasnil svoj náhľad na vernosť Wallenfels.

Súčasným deťom tak veľmi vyrovnávame cestičky, že prestávajú bojovať. S takýmto životným nastavením si potom vždy hľadajú najľahšiu cestu, a keď prídu prekážky, partnera opúšťajú.

Profesorka Mrázová si myslí, že k vernosti treba viesť deti odmalička a ukázať im jej krásu. „Dlhé roky robím kurzy o výchove detí a príklad, ktorý rada používam, je, že v živote to funguje podobne ako v počítačovej hre. Môžeme sa rozhodnúť zostať len v prvom leveli, ktorý dosiahneme jednoducho. Postup do tých ďalších nás však už stojí viac námahy a odhodlania prekonať seba samých,“ opísala svoje skúsenosti Mrázová.

Zároveň si myslí, že súčasným deťom tak veľmi vyrovnávame cestičky, že prestávajú bojovať. S takýmto životným nastavením si potom vždy hľadajú najľahšiu cestu, a keď prídu prekážky, partnera opúšťajú a hľadajú si niekoho iného. „Pokiaľ sa však nerozhodnú zabojovať a prejsť do ďalšieho levelu, skutočné šťastie nikdy nezažijú,“ dodala lekárka.

Kapucín Knotz zo svojej rehoľnej skúsenosti spomenul, že stále častejšie stretáva mladých kňazov či rehoľníkov, ktorí po prvých rokoch zasväteného života odchádzajú. Mnohí nedokážu prejsť ani formáciou. „Uvedomujem si, že proces dozrievania vo vernosti je náročný, no práve cez prijatie záväzku sa stávame stále viac sami sebou a dosahujeme plnosť svojho potenciálu,“ priblížil svoj postoj Knotz.

Otázky z publika

Druhá časť diskusie bola venovaná otázkam z publika. Jedna z nich sa dotýkala účinnej obrany voči rodovej tranzícii. Ako profesorka Mrázová vysvetlila, v tejto otázke je aj odborná verejnosť rozdelená. Sú doktori a psychológovia, ktorí by legislatívnu zmenu uvítali, a naopak, tí, ktorí hovoria o potrebe zastaviť ju. V odbornej komisii, ktorá mala o tejto otázke rozhodovať, podľa nej chýbalo asi sedem lekárskych špecializácií.

„V súčasnosti sme v situácii, keď človek môže na základe dvoch sedení u psychiatra požiadať o zmenu pohlavia, pričom matrika je povinná jeho žiadosti vyhovieť. Tým sa mu zároveň otvára i možnosť uzavrieť manželstvo,“ upozornila na riziká rodovej tranzície profesorka. Zároveň zdôraznila, že v tejto otázke máme dodnes veľmi veľa nedoriešených vecí týkajúcich sa poskytovania zdravotnej či ústavnej starostlivosti.

Transsexuáli, homosexuáli či týrané ženy sú len ďalšie skupiny zneužívané na presadzovanie liberálnej agendy.

Profesorka poukázala na riziko tolerancie v morálno-etických otázkach zo strany kresťanov, ktorá naberá také rozmery, že napokon nikto netoleruje ich. „Už to, že ma odstránili z ministerskej komisie pred hlasovaním o medicínskom štandarde o transsexualizme, pretože som voči nemu mala výhrady, je znak totality,“ zdôraznila profesorka.

Hoci sa podľa jej slov voči schváleniu nových štandardov pre transsexualizmus vzniesla petícia, ktorú podpísalo viac ako 400 odborníkov, táto iniciatíva skončila v šuplíku. Transsexuáli, homosexuáli či týrané ženy sú v jej ponímaní len ďalšie skupiny zneužívané na presadzovanie liberálnej agendy.

Jedna z častých námietok voči prirodzeným metódam, ktorá zaznela aj z publika, sa týkala možnosti ich využitia, pokiaľ muž prichádza zo služobnej cesty domov a chce so svojou ženou sexuálne žiť. Podľa Knotza by sme sa v takejto situácii nemali sústrediť len na sexuálnu oblasť, pretože trpí manželský zväzok ako taký.

„Rovnako by sme sa mohli opýtať, ako môže pri takomto životnom štýle vychovávať deti. Rodičovstvo ani manželská jednota sa nedá žiť v online priestore,“ zdôraznil Knotz. Takýto komplexný problém nemôžeme riešiť použitím nejakej formy antikoncepcie. Koreň problému je v skutočnosti niekde inde, a ak budeme stále len hľadať skratky v sexuálnej oblasti, nikdy sa k jeho riešeniu nedopracujeme.

Rodičovstvo ani manželská jednota sa nedá žiť v online priestore. Takýto komplexný problém nemôžeme riešiť použitím nejakej formy antikoncepcie.

Ďalšia z otázok smerovala ku kontrole plodnosti v prípade nepravidelného cyklu alebo obavy z gravidity po viacerých cisárskych rezoch. Doktor Wallenfels upozornil, že aj v týchto prípadoch je možné metódu prirodzeného plánovania využiť, pretože kľúčovú rolu zohráva tvorba a forma hlienu, ktorý žene ukáže, či je plodná, alebo nie. „Táto žena sa teda nemusí riadiť podľa kalendára, ale hlienu a teploty,“ objasnil doktor. Na začiatku je však dobré nájsť si inštruktora alebo inštruktorku, ktorá ženu naučí, ako tieto znaky plodnosti sledovať.

Wallenfels zastáva metódu tzv. Creightonského modelu, čo je vedecky zdokonalená, štandardizovaná metóda sledovania hlienu a ktorá sa ukazuje ako veľmi účinná aj v prípade liečby neplodnosti. Wallenfels zároveň vysvetlil, že prirodzenou liečbou neplodnosti dosahujú úspech 30 – 50 %, čo je podobné ako pri umelom oplodnení. Rozdiel je však v tom, že je potrebná trpezlivosť a disciplinovanosť. Pri umelom oplodnení je to buď – alebo.

Problémy v sexuálnej oblasti sú len vrcholom ľadovca, pod ktorým sa často skrývajú neriešené zranenia či traumy z detstva, ktorým človek odmieta čeliť.

Posledná otázka sa týkala možnosti pomoci v prípade, že máme vo svojom okolí ľudí s homosexuálnym správaním. Mrázová v tejto súvislosti spomenula skupinu psychiatrov v USA, ktorí sa špecializujú na pomoc homosexuálne orientovaným a ktorí sa zhodujú na tom, že neliečia homosexualitu, ale zranenia, ktoré si títo ľudia nesú.

Knotz upozornil, že problémy v sexuálnej oblasti sú len vrcholom ľadovca, pod ktorým sa často skrývajú neriešené zranenia či traumy z detstva, ktorým človek odmieta čeliť. Je však presvedčený, že riešením nie je zmena pohlavia či sexuálnej orientácie, ale dlhodobá terapeutická liečba.