Každý vie, čo ponúkne jablko zrelé a čo nezrelé. Nezrelé tvrdosť, kyslosť a možno aj bolesť žalúdka. Zrelé šťavnatosť, sladkosť a ešte aj vitamíny. Podobne vieme, čo ponúka nezrelý človek: vulgárnosť, drzosť, sebeckosť. Zatiaľ čo zrelý láskavosť, trpezlivosť, pomoc.
Ak sú vedľa seba jablká, až tak si ublížiť nemôžu. Keď však býva zrelý človek s nezrelým, jeden na to doplatí. Vidieť to aj pri procese s Ježišom Kristom, ktorý sa číta v pašiách (porov. Mt 27, 11 – 54). Zrelý človek, ktorý ponúkal Božiu šťavnatosť, mnohým uzdravenie, všetkým radosť a nádej, zostal odsúdený. Predstavitelia židovského národa aj rímski vojaci sa zaradili medzi ľudí nezrelých. Išli na neho so silou a chceli mu dokázať: ak sa nebudeš správať ako my, zlikvidujeme ťa.
Kto je zrelý, nemusí používať silu, ponúka sa. Kto je nezrelý, je násilník. Zrelé jablko nepotrebuje dokazovať, že je zrelé a šťavnaté. Zober a ochutnaj! Nezrelý však pôsobí silou, aby dosiahol svoje.
Keby sa ovocinár nahneval na nezrelé jablká v svojom sade: nemajú čo robiť na tomto strome, zobral by palicu, pozrážal by ich dolu, postupoval by rozumne? Žiaden ovocinár to neurobí, lebo každý vie, že im na dozretie treba dopriať čas. Ani nebeský Otec nikoho z nás nechce odsúdiť pre našu nezrelosť, ale dopraje nám čas na dozrievanie.
Kto je zrelý, nemusí používať silu, ponúka sa. Kto je nezrelý, je násilník.
Pri pašiách vidíme kopije, štíty rímskych vojakov a skupinu zachmúrených Židov na jednej strane. Keby Boh rozmýšľal ako ľudia – násilnícky, potom by na druhej strane bol Ježiš s nebeským vojskom. Takýto scenár od Boha nežiadajme, lebo pri pašiách by sa stretli dve nezrelosti. V Ježišovi však prišiel Boh ukázať svoju zrelosť, nie potvrdiť našu ľudskú nezrelosť.
Evanjelium a pašie sú vždy inšpiratívnou výzvou pre náš život. Ako postupujeme, ako sa správame každý deň? Boha aj dnes bolí, keď vidí násilnícku nezrelosť. Rozjímanie, postoj úcty k Bohu a každodenná praktická láska k blížnemu znamenajú krok v ústrety našej ľudskej zrelosti.
Niekto by mohol povedať: Mám právo byť taký, aký som, aj nezrelý. Mám právo byť pijan, tvrdý, primitívny. Áno, také právo jestvuje, ale človek by musel žiť na ostrove sám, jediný. Keď však žije s ľuďmi, dotýka sa ich a oni jeho. Keď sa svojou nezrelosťou dotýka ľudí, ubližuje im. Iní plačú pre neho a jeho nezrelosť. Tam končí každé právo. Lebo druhí majú tiež právo na život v radosti a pokoji, a to nemá nikto právo narúšať.
Pašie sú vážny príbeh. Pokiaľ sa hlasy dotýkali Ježišových uší, to sa ešte dalo zniesť, ale keď sa rany bičom začali dotýkať kože, keď mu tŕňovú korunu vrazili na hlavu, na plece dali kríž, už sa to týkalo jeho likvidácie.
Druhého sa možno dotýkať tak, že ho to bolí. Nezrelosť sa prejavuje v násilnosti. No druhého sa možno dotýkať aj s úctou a láskou, možno ho pohladiť a on pochopí našu zrelosť. Do ktorého zástupu sa v pašiách postavíme?
Bože, ďakujeme ti za čas, v ktorom nám umožňuješ dozrievať na nových ľudí. Chráň nás od metód, používaných v pašiovom procese.
Z knihy Studňa a pavučina I.: Úvahy inšpirované evanjeliom, SSV 2016. Publikované so súhlasom autora. Redakčne upravené.