Prezidentka Hnutia fokoláre o synode: Synodalita sa musí stať spôsobom života Cirkvi

Na jednotlivých etapách Synody o synodalite sa aktívne zúčastňuje aj Margaret Karramová, palestínska kresťanka, ktorá je od roku 2021 prezidentkou Hnutia fokoláre. Momentálne je vo Vatikáne jednou z deviatich osôb, ktoré sú mimoriadnymi hosťami synody.

Pred začiatkom synody Margaret Karramová v liste vyzvala členov hnutia na celom svete k tomu, aby sa zaviazali zlepšovať a zdokonaľovať vzťahy jednoty a boli staviteľmi bratstva v každom prostredí, kde sa nachádzajú. Nechýbala ani výzva k modlitbe.

V našich vzťahoch neprikladáme dostatočnú váhu ľudskému priateľstvu, ktoré môže byť aj božským priateľstvom.

Tri dni duchovných cvičení, ktoré predchádzali začiatku a na ktorých sa zúčastnila, zhodnotila slovami: „Tieto tri dni nás predovšetkým priblížili ako bratov a sestry, nad rámec našich úloh v Cirkvi, práve ako Boží ľud patriaci do tej istej Cirkvi. Bola to veľmi dôležitá intuícia, aby prácu synody predchádzali tieto rekolekcie, pretože nás to podľa môjho názoru okamžite priviedlo k podstate synody, ktorou je predovšetkým ‚byť v tichu‘, a zároveň ‚počúvať‘, aby sme pochopili, čo hovorí ten druhý, a možno zmenili alebo obohatil svoje uvažovanie.“

To, čo ju zasiahlo z rôznych meditácií, boli slová Timothy Radcliffa o priateľstve. „Zasiahlo ma to preto, lebo som zistila, že v našich vzťahoch neprikladáme dostatočnú váhu ľudskému priateľstvu, ktoré môže byť aj božským priateľstvom. Myslím si, že niekedy sa aj v našich vzťahoch v Cirkvi zastavíme na duchovnej úrovni a zabúdame, že aj ľudské priateľstvo nám môže pomôcť. Sám Ježiš nazval svojich učeníkov priateľmi. Zdá sa mi, že tento rozmer treba objaviť aj v Cirkvi,“ dodala Karramová.

Väčší hluk robí nenávisť ako dobré skutky.

Počas synody vypukol konflikt vo Svätej zemi, ktorý sa jej veľmi dotýka, keďže ide o jej rodisko. Synodálne zhromaždenie naň reagovalo modlitbou za mier. Počas brífingu 11. októbra vystúpila aj samotná Margaret Karramová, ktorá poukázala na silu modlitby. Tá je podľa nej rozhodujúca. „Odkedy vypukla vojna, mala som rozorvané srdce a premýšľala som, čo tu vlastne na synode robím. Spojenie sa v modlitbe so všetkými bolo veľmi hlbokým momentom.“ Zároveň dodala, že väčší hluk robí nenávisť ako dobré skutky. Ako príklad uviedla židovskú priateľku, ktorá sa rozhodla modliť v rovnakom čase ako moslimovia, aby sa s nimi spojila v modlitbe za mier, a množstvo ľudí, ktorí sa v Izraeli a Palestíne snažia vytvárať mosty dialógu. Zdôraznila tiež, že ešte stále „je príliš ticha“, čo sa týka riešenia tohto konfliktu, a že „na podporu dodržiavania ľudských práv a zmierenia medzi národmi je potrebná angažovanosť všetkých“.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj vo svojom vyhlásení po vypuknutí násilia vo Svätej zemi zo dňa 7. októbra 2023. V ňom zdôrazňovala potrebu hľadania cesty k dodržiavaniu ľudských práv prostredníctvom dialógu a zmierenia. „Usilujme sa budovať bratský svet a robme všetko pre to, aby tieto aj iné národy, ktoré sa nachádzajú v podmienkach nestability a násilia, našli cestu k dodržiavaniu ľudských práv, aby sa spravodlivosť, dialóg a zmierenie stali nevyhnutnými nástrojmi budovania mieru,“ píše Karramová vo svojom vyhlásení.

Synodalita nie je len metodológia, musí sa stať spôsobom života Cirkvi: počúvať druhého s rešpektom ponad rôzne názory.

Počas spomínaného brífingu v tlačovom stredisku Svätej stolice Margaret Karramová vyjadrila presvedčenie, že „synodalita nie je len metodológia, musí sa stať spôsobom života Cirkvi: počúvať druhého s rešpektom ponad rôzne názory“. Túto myšlienku vyjadrila už počas kontinentálneho zhromaždenia v Prahe v rozhovore pre SIR (informačnú zložku Talianskej biskupskej konferencie). Ak by sa to nestalo – podľa nej –, v Európe „dospejeme k Cirkvi rozdelenej na rôzne témy, prestane byť vierohodná a vzdiali sa odkazu evanjelia“. Riziko je, že „tvárou v tvár takejto Cirkvi mnohí kresťania budú nevyhnutne hľadať inde, pretože v nás nenájdu pravý a autentický evanjeliový život“.

Budúcnosť Cirkvi v Európe Karramová vidí ako malé spoločenstvo: „Možno to nebude Cirkev so zástupmi veriacich. (…) Predstavujem si preto Cirkev, ktorá sa vráti k tomu, aby bola jeruzalemskou Cirkvou zloženou z ľudí, ktorí sa navzájom líšia, ale žijú ako jedna duša a spoločne sa vydávajú na misiu. Predstavujem si Cirkev, ktorá vychádza von, aby ohlasovala Božie kráľovstvo a bratstvo. Cirkev, ktorá prijíma každého.“

Predstavujem si Cirkev, ktorá sa vráti k tomu, aby bola jeruzalemskou Cirkvou zloženou z ľudí, ktorí sa navzájom líšia, ale žijú ako jedna duša a spoločne sa vydávajú na misiu.

V súvislosti s prebiehajúcou Synodou o synodalite sa často spomína aj úloha a postavenie žien v Cirkvi. Z tohto hľadiska je Hnutie fokoláre špecifické tým, že vo svojich stanovách má zakotvené, že na svojom čele má stále mať ženu prezidentku. Podľa Karramovej je túto tému potrebné uchopiť z iného uhla pohľadu: „Viac ako o úlohe by som hovorila o dare, ktorým sú ženy v Cirkvi a pre Cirkev. Ide o toho génia ženy, ktorým je Mária, o ktorom tak často hovoril svätý Ján Pavol II.“

Podľa Margaret Karramovej skúsenosti hnutia môžu pomôcť v tomto synodálnom procese. Tie zhrnula v odpovedi pre Katolický týdeník a Rádio Proglas: „Vidieť Ježišovu prítomnosť v každom človeku. Uvedomiť si, že každý človek bol stvorený na Boží obraz. Prvý z dvanástich bodov našej spirituality hovorí, že veriť v Boha znamená veriť, že Boh nás miluje. Presvedčenie, že som milovaná Bohom, mi umožňuje milovať druhého človeka a vidieť túto Božiu prítomnosť v každom človeku. Potom som pripravená neodsudzovať, odpúšťať a začať odznova, pretože všetci sme slabí a robíme chyby. Toto je podľa mňa základ kresťanského života. Tým, že dokážem poslúchať Ježiša a odpustiť, keď mi niekto ublíži, môžem budovať vzťahy aj v širšej spoločnosti, ktorá je založená na inom poňatí spravodlivosti.“