Sú dnešné deti hrbatejšie, obéznejšie, ďalekozrakejšie, úzkostnejšie? (rozhovor)

Pediatrička Andrea Žemberová pochádza z Bratislavy. Po absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vykonáva svoju prax striedavo v nemocnici či v ambulancii 31 rokov. V súčasnosti pôsobí už 5 rokov v pezinskej všeobecnej ambulancii pre deti a dorast do 26 rokov. Má takmer 1 800 pacientov, čo je podľa jej slov veľmi veľa, no v blízkom i ďalekom okolí sa stávajú podobné čísla pre pediatra novým štandardom. V rozhovore sme sa pýtali na jej pohľad na zmenu v zdravotnom stave detí za posledných približne 15 rokov, na faktory a dôsledky týchto zmien.

Doba sa neuveriteľne zrýchlila a zmenila. V začiatkoch milénia sa na Slovensku rozmohlo hranie videohier, používanie digitálnych technológií, internetu, sociálnych sietí, a to dokonca aj u detí. Môže, ale nemusí pritom ísť o jeden z faktorov zmien zdravotného stavu detí. Dnešné deti žijú objektívne v iných podmienkach ako generácia ich rodičov. Zmenilo sa vo všeobecnosti zdravie detí za posledných 15 až 20 rokov?

Deti sa veľmi zmenili s nástupom mobilných telefónov, digitálnych technológií a umelej inteligencie. V dnešnej dobe sa sprístupňujú všetky možné informácie generáciám, ktoré vedia čítať, alebo dokonca aj tým ktoré čítať nevedia, ale vedia si minimálne pozerať obrázky na mobiloch. 

Už trojročné dieťa si dnes pozerá na mobile kadečo. U takýchto malých detí to nie je ideálne: sledovaním tabletov, mobilov či videohier deti pozerajú na blízku vzdialenosť, na malý rozmer a na mihotavé modré svetlo. Tak sa im zhoršuje zrak. Náš zrak je skôr uspôsobený na pozeranie do diaľky, respektíve na striedanie pozerania do blízka, do diaľky, na rôzne farby. 

Deti vo väčšej miere potrebujú psychológov, ktorých je na Slovensku akútny nedostatok.

Problémom sú i frekvencie, ktoré sa neustále menia, nehovoriac o informáciách, ktoré sa na menšie i väčšie deti v obrovskom množstve valia. Je to záťaž na nervový systém. Čím má dieťa menej životných skúseností, tým viac sa nechá ovplyvniť tým, čo vidí na internete. 

Malé deti nemajú ešte kritické myslenie a málo sa v spoločnosti robí pre to, aby ho deti nadobudli. Naprieč internetom sa vytvárajú skupinky – „bubliny“ mladých ľudí, pričom každá má svoj názor a nie je záujem vypočuť sa navzájom, urobiť prieniky, čím sa tiež prehlbujú priepasti v názoroch v spoločnosti.

Sledujete vo vašej praxi konkrétne zmeny v chorobnosti očí či psychického stavu a odolnosti u svojich pacientov?

Áno, deti v mladšom veku majú častejšie poruchy zraku ako predtým. Oči sú obrazovkami viac namáhané a menej oddychujú. Deti vo všeobecnosti menej športujú, menej behajú po vonku. Pohybová aktivita má vplyv aj na okohybné svaly, aj na upokojenie nervového systému. Deti sú viac dráždivé aj tým, že pri spomínaných faktoroch je veľa kmitaní, veľa vizuálnych i zvukových vzruchov. Narastá výskyt ďalekozrakosti, ale aj krátkozrakosti.

Za posledné tri roky máme rádovo viac detí, ktoré majú psychické problémy a žiadajú si psychologické vyšetrenie. Tých spúšťacích faktorov je, samozrejme, viacero. Deti sú často úzkostné, nechcú chodiť do školy, boja sa chodiť do školy, boja sa spolužiakov, majú stavy sebapoškodzovania či trpia mentálnou anorexiou. Vyskytuje sa to hlavne u pubertálnych ročníkov. Často tieto stavy vyžadujú špeciálne prístupy pri učení alebo deti vôbec nemôžu chodiť do školy, lebo im to ich psychický stav neumožňuje.

Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za posledných 15 rokov zaznamenali citeľný nárast hospitalizácií detí a mladistvých na psychiatrii a ako najčastejšie dôvody hospitalizácie sa ukazujú u dievčat do 14 rokov poruchy správania a afektivity, u chlapcov do 14 rokov skôr hyperkinetické poruchy. U mladistvých od 15 do 19 rokov sú hlavnými dôvodmi hospitalizácií u dievčat opäť poruchy správania a depresie a u chlapcov je to užívanie drog…

Dievčatá sú od prírody citlivejšie, teda poruchy psychického stavu sa prejavujú skôr ako úzkosti, depresie, mentálne anorexie, sebapoškodzovanie. Chlapci majú skôr tendenciu prejavovať poruchy psychického stavu zlosťou, agresivitou. Aj u chlapcov sme však zaznamenali prípady mentálnej anorexie a sebapoškodzovania. Máme pomerne dosť starších chlapcov, ktorí užívajú návykové látky ako marihuanu či tvrdšie drogy. 

Deti vo väčšej miere potrebujú psychológov, ktorých je na Slovensku akútny nedostatok a väčšinou sú súkromní, teda pacienti si ich musia platiť a nie malými peniazmi.

Zaznamenávate u dnešných detí nejaké zmeny v učení či reči?

Dnes majú deti obrovské množstvo podnetov, ktoré im umožňujú získať v krátkom čase nepomerne viac informácií, ako to bolo pred desiatimi rokmi. To, ako ich využijú, závisí od podmienok v rodine, v škole a celkovo v ich najbližšom okolí. Na jednej strane to môže spôsobiť hyperaktivitu a poruchy pozornosti alebo na druhej strane lenivosť, demotiváciu či pokles kreativity a tvorivosti. Internet a teraz aj umelá inteligencia deťom poskytujú potrebné informácie rýchlo a prakticky bez námahy. 

Čo sa týka porúch reči, nemám pocit, že by boli častejšie alebo menej časté. Na rozdiel od minulosti máme viac rodín, kde jeden rodič hovorí s dieťaťom po slovensky a druhý niektorým iným jazykom a deti bez problémov s rodičmi komunikujú. Pokiaľ sa už v útlom veku naučia cudziu reč správne, môže to byť pre ne v dospelosti výhoda. 

Z môjho pohľadu je však najdôležitejší práve ten čas, ktorý rodičia venujú láskavej komunikácii so svojím dieťaťom, bez ohľadu na to, v akom je to jazyku.

Zo štúdie z roku 2022, realizovanej na Slovensku, vyšli znepokojivé čísla: až štvrtina 15-ročných detí a dokonca okolo 40 % 11-ročných chlapcov trpí obezitou. Je tento prekvapivý nárast za posledné roky viditeľný aj vo vašej ambulancii?

Určite áno! Odhadla by som, že o tretinu narástol počet obéznych detí za posledných desať rokov, pričom mierne prevažujú dievčatá.

Obezita môže byť jedným z faktorov ortopedických problémov. Pozorujete viditeľný nárast týchto problémov za ostatných 15 rokov?

Pri preventívnych prehliadkach školákov má možno jedno z desiatich detí správne držanie tela. To je úplne zúfalé. Časté sú skoliózy, hrbatenie sa, a to aj do boku, keď je jedno rameno vyššie položené ako to druhé, a podobne. 

V Pezinku máme veľa detí, ktoré športujú. Sú osvalené, zdatné, ale ich chrbát často nemá také zakrivenia, aké by mal mať. Chlapci tiež posilňujú, užívajú kreatín, aminokyseliny. Často sú však pokrivení, a to aj preto, že posilňujú bez odborníka, ktorý by ich usmerňoval.

Na správne držanie tela deti potrebujú dlhodobú pohybovú aktivitu. Nestačí im to, že sedia v škole a potom idú hrať futbal. To im automaticky nezaručuje zdravý chrbát. V športových kluboch sa často nedbá na kvalitné rozcvičky. 

Kupujeme veľa nekvalitných potravín vrátane sladkých nápojov.

Veľmi časté sú u detí ploché nohy. Omnoho menej sa hýbu bosé na prirodzených materiáloch. Keď sa bojíme pustiť dieťa bosé na trávnik, lebo sa obávame kliešťov, včiel, tak aspoň treba chodiť po iných stimulačných povrchoch. Ak dieťa nemá správne položené plosky nôh, nemá ani správne položené koleno, bedrový kĺb a kriví sa tým chrbtica. Dnes je veľmi častá aj hypermobilita. Väzivá sú mäkké a nedržia pevne kĺby v správnej polohe. 

Možno to súvisí s nesprávnou výživou. Kupujeme veľa nekvalitných potravín vrátane sladkých nápojov, polotovarov a podobne. Mnoho „éčok“, konzervantov, cukru môže narušiť črevnú mikroflóru, a teda sa zhoršuje vstrebávanie minerálov a stopových prvkov. Nehovoriac o tom, že tieto látky často nie sú v potravinách v takom množstve, ako by mali byť. I to môže byť príčinou zníženého vývinu kolagénu, dôležitého pre pevnosť pohybového aparátu.

Robíte osvetu deťom a ich rodičom o novodobých faktoroch poškodenia zdravia, ako sú digitálne technológie, nedostatok pohybu, nekvalitná strava a podobne? 

Dnešným rodičom malých detí sa snažím individuálne radiť na preventívnych prehliadkach konkrétne v tom, čo sa týka ich dieťaťa. Snažím sa nedávať všeobecné rady, to by nefungovalo. Každá rodina je iná, každý má inú povahu a iné možnosti. Robím to teda cielene. 

Dôležité je aj odhadnúť, ako rady konkrétny človek prijme a pochopí. Myslím si, že v tom zohráva dôležitú rolu psychika. Ak pacient z objektívneho hľadiska robí pre svoje zdravie niečo mierne zlé, ale je s tým v pohode a stotožnený, je to z mojich skúseností pre neho menej problematické, ako keď sa snaží robiť silou mocou niečo prospešné, čo mu je úplne proti srsti. 

Dlhší čas venujem deťom, ktoré majú psychické problémy. V ambulancii s nimi či aj s ich rodičmi niekedy strávim aj pol hodiny.

Na internete je veľké množstvo informácií o príznakoch ochorení aj o ich liečbe. Stretávate sa v ambulancii s tvrdohlavosťou pacientov, ktorí veria viac informáciám na internete a svojim často chaotickým a neodborným súvislostiam ako vám?

Na internete sú aj nekvalitné, aj kvalitné informácie. Ide o to, či ich viete posúdiť. Pacienti hľadajú odpovede na svoje konkrétne zdravotné problémy, ale nemajú k tomu dostatočné zázemie, vedomosti. Ľudia si môžu „vyrobiť“ veľkú úzkosť len z toho, že sa budú snažiť pomôcť si sami pomocou internetu, a majú o problém navyše.

Zmenil sa nejako výskyt potravinových intolerancií alebo alergií na jedlo či na iné alergény oproti obdobiu pred 15 rokmi?

Určite áno, odhadujem, že výskyt narástol aj o dve tretiny. Veľmi rozšírená je intolerancia na laktózu. Môže to súvisieť s tým, že v strave je nedostatok vlákniny a, naopak, veľa cukrov, umelých dochucovadiel. Ľudia jedia rýchlo, poriadne jedlo nepožujú, konzumujú pri telke, so slúchadlami na ušiach. 

Jednoducho, črevo je v strese, nemá pokoj pri trávení, nevyplavujú sa dostatočne tráviace enzýmy, a tak sa potraviny nemôžu plnohodnotne zužitkovať. Jedným z hlavných dôvodov je aj nižšia kvalita potravín, ako bola predtým. Intolerancií na jedlo je dnes skutočne veľmi veľa.