Vďaka aplikácii, ktorú vyvinul, si dnes slovenskí žiaci môžu zlepšiť známky aj o tri stupne

Rozhovor si môžete aj vypočuť ako podcast.

Príbeh vašej aplikácie SmartBooks, ktorú slovenskí žiaci a školy postupne spoznávajú, je veľmi zaujímavý. Podnetom na jej vytvorenie bola obava o prospech vašich detí. Ako to presne bolo?

S manželkou sme obaja učitelia a máme troch synov. Ja učím matematiku, fyziku, informatiku a manželka slovenčinu a dejepis. Napriek tomu, že sme učiteľská rodina, výsledky na osemročnom gymnáziu mali naši chlapci dosť biedne. Väčšinou to boli dvojky, trojky, dokonca nám hrozili aj štvorky, takže sme z toho neboli úplne nadšení. Samozrejme, občas mali z niečoho aj jednotku, ale so známkami bol dosť veľký problém. Často, keď som prišiel domov z práce, pýtal som sa ich, či sa učili, a oni na to, že áno. Keď som ich však potom začal skúšať, zistil som, že nič nevedia. Snažil som sa s nimi učiť. Keď som však nemal čas, známky išli jednoducho dolu vodou.

Jedného dňa prišiel najstarší syn domov a priniesol päťku z nepravidelných slovies z angličtiny. Opýtal som sa ho, čo to má znamenať, že nevie ani jedno, a on mi povedal, že už ich má vedieť osemdesiatdva. Zatmelo sa mi pred očami, pretože naučiť sa toľko nepravidelných slovies je naozaj veľa. Rozmýšľal som teda, ako mu pomôcť.

V tom čase sme v našej jazykovej škole používali taký jednoduchý inteligentný dril na slovíčka. Nahral som teda do aplikácie tie, ktoré mal syn ovládať, a na počudovanie sa ich naučil za hodinu a štvrť. O dva dni priniesol z písomky domov jednotku s tým, že ju napísal najlepšie z celej triedy. V to leto som synom povedal, že by prázdniny nemuseli len tak preflákať, ale že ak sa naučia po tisíc slovíčok, dostanú mobily. Pred desiatimi rokmi to ešte niečo znamenalo. (Smiech.)

Motivácia teda zabrala.

Áno. Motivácia je strašne dôležitá. Nakoniec sa synovia naučili tisícdvesto slovíčok. Najstarší to zvládol za šesť dní, stredný za deväť a najmladší za dvanásť. Keďže ich to celkom bavilo, tak som každému ešte pridal. Najmladší dostal dvetisíc, stredný tritisíc a najstarší štyritisíc slovíčok s tým, že ak to zvládnu, dostanú notebooky, na ktorých sa budú môcť aj hrať. To už bola aj pre mňa väčšia hypotéka. (Smiech.) Oni sa však tie slovíčka naozaj za tri týždne naučili. Motivácia a dobrý nástroj dali dokopy výkon. Synovia sa v jazyku posunuli a vtedy sme sa rozhodli, že takýmto spôsobom spracujeme celú základnú školu.

Čiže z vašich synov sa odrazu stali najlepší žiaci v triede?

Najlepší žiaci v angličtine. Ale tých príbehov zo školy máme viac. Najmladší syn napríklad vôbec nechodil na prípravu na maturitu, na tie štandardné konverzácie. Keď si ho potom cez hodinu pani učiteľka vyvolala, nech sa ukáže, keďže na prípravu nechodil, bola úplne šokovaná, rovnako aj spolužiaci. Dnes naši synovia ovládajú angličtinu na úrovni C2, čo je najvyšší stupeň. Najmladší dokonca hovorí ako rodený spíker, že by ste nepoznali rozdiel.

Kedy ste sa rozhodli, že z aplikácie, ktorá pomohla vašim synom, spravíte pomôcku pre ostatných študentov?

Ono to bolo tak, že my sme na začiatku mali len inteligentný dril na slovíčka. Rozhodli sme sa to však rozšíriť na všetky predmety s tým, že to pomôže našim synom. Nebolo to však vôbec jednoduché. Keďže sme do projektu zavolali nejakých stodvadsať učiteľov, začal sa veľký boj, aby sme to nejakým spôsobom ukočírovali a vyladili. Mysleli sme si, že to bude o rok – dva hotové. Nakoniec to ladíme dodnes a je to už desať rokov. Má to však úplne inú úroveň. V podstate sa nám otvorili oči v tom, že toto je tá správna cesta, ako by to malo fungovať.

Spomínali ste, že ste aplikáciu ladili roky. V čom bol problém a ako tento nápad prijali učitelia a školy, ktorým ste aplikáciu ponúkali?

Prvotne sme aplikáciu nesmerovali na školy. Mysleli sme si, že ju ponúkneme rodičom ako nástroj na domáce doučovanie. Deti na základnej škole sa vďaka aplikácii naučia všetky predmety približne za 30 minút. Postupne však prišli nejaké dopyty zo škôl, takže sme začali robiť úplne nanovo celú školskú platformu. Aby učiteľ vedel dať deťom zadanie, aby si to vedel skontrolovať, videl do detailov, koľko času ktorý žiak strávil učením, ako odpovedal na otázky.

No a pokiaľ ide o reakcie, boli také, ako by sa asi dalo očakávať. Je málo ľudí, ktorí veria novým veciam a chcú si ich vyskúšať. My sme začínali s tridsiatimipiatimi školami a v rámci projektu, ktorý bol a je podporovaný nadáciou Kia, tieto školy poslali zo začiatku na školenie štyroch – piatich učiteľov, a pritom mali učiteľov šesťdesiat. Čiže sme začínali veľmi pomaličky. Za tie roky však mnohí pochopili, že im to pomáha, a dnes máme 85 % učiteľov a žiakov, ktorí aplikáciu používajú. Samozrejme, aj my sme sa niekam posunuli a vieme to už dnes úplne inak odkomunikovať a odprezentovať aj výsledky. Dnes, keď sa dostaneme na nejakú školu a predvedieme, ako to funguje, na 99 % sme úspešní a škola aplikáciu začne využívať.

Ako teda aplikácia funguje?

Prvým hlavným pilierom je možnosť robiť si v aplikácii stručné poznámky. Ide o stručnú teóriu, ktorá vlastne nahrádza učebnice, pretože deti učebnice nemajú veľmi v láske. A potom, učebnice sú napísané pre učiteľov. Často obsahujú široký záber učiva a je tam aj množstvo balastu a deti doma nemajú toľko času sa tomu venovať. Napríklad francúzsku revolúciu, ktorá je inak na ôsmich stranách, máme spracovanú na polku A4, pretože sme vytiahli to podstatné, čo má dieťa vedieť. Čiže prvý pilier sú stručné poznámky, pekne farebne vypísané, ale tým srdcom a najdôležitejšou časťou je inteligentná cvičebnica, ktorá sa zameriava na najefektívnejšie formy učenia.

To znamená, že keď sa žiak chce učiť slovíčka, tak najefektívnejšia forma je inteligentný dril, kde mu budeme dávať len tie slovíčka, ktoré nevie, a to dovtedy, kým sa ich všetky nenaučí. Ak sa chce cvičiť v diktátoch, budeme mu dávať diktáty. Ak v slovných úlohách, tak mu ponúkneme slovné úlohy. V praxi to vyzerá tak, že žiak napríklad dostane slovnú úlohu, ktorú musí vyriešiť, a ak ju vyriešiť nedokáže, zobrazíme mu postup a následne dostane podobnú úlohu, na ktorej si to môže opäť vyskúšať. Tieto úlohy dokážeme generovať nekonečne veľakrát, až kým žiak úlohu úplne nezvládne.

Vidíme, že najväčšie pokroky robia práve integrované deti a deti s poruchami učenia, ktoré si dokážu zlepšiť známky aj o dva, tri stupne. Ide totiž o formu učenia, ktorá im vyhovuje.

Nelezie toto opakovanie žiakom na nervy? Čím ich motivujete, aby pri týchto úlohách zotrvali?

V prvom rade žiak opakuje vždy len to, čo nevedel. Keby sme si to ukázali na štandardnom učení zo školy, tak žiak by dostal desať úloh, osem z toho by zvládol, lebo si to pamätal zo školy, ale dve by neurobil. Preto mu ukážeme, ako sa to počíta, a v podstate ho trénujeme dovtedy, kým sa to nenaučí. Žiakovi vždy dávame aj možnosť, že môže úlohu vynechať, ale spravidla to tie deti vždy zvládnu.

Motivujeme ich ešte aj tým, že sa učivo môžu učiť rôznymi formami. Tejto klasickej metóde, kde sa žiakovi vracajú úlohy, ktoré nevedel, hovoríme smart učenie. Ďalej sa žiaci môžu stretnúť v tzv. súbojoch. To znamená, že sa môžu spojiť s ostatnými deťmi na Slovensku a tú istú tému sa môžu učiť spoločne a porovnať si, kto je na tom lepšie.

Treťou motivačnou vrstvou je sieň slávy. Každý žiak si vie v aplikácii pozrieť, ako je na tom z ktoréhokoľvek predmetu v rámci svojej triedy, školy, okresu, kraja, ale aj celého Slovenska. Tí najlepší sú pozvaní do finále na Žilinskej univerzite a môžu získať hodnotné ceny.

Koľko trvá učenie s aplikáciou žiakom na základnej škole?

Prvostupniari sa dokážu naučiť na nasledujúci deň za pätnásť minút. Samozrejme, vždy meriame len čistý čas učenia, keď žiak reálne rieši úlohy. Na druhom stupni to zasa v priemere vychádza na tridsaťpäť minút na všetky predmety. Žiaci sa takto učia naozaj veľmi rýchlo. Práve prednedávnom nám prišla krásna referencia, kde nám mamička ďakovala, že jej syn s ADHD si na poslednú chvíľu pred uzavretím známok opravil štvorky na trojky z piatich predmetov, a to sa učil dva týždne.

Máte viacero takýchto skúseností, že aplikácia pomáha aj deťom s poruchami učenia či pozornosti?

Áno. V podstate je to aj pre nás trošku prekvapenie, pretože sme s tým úplne nepočítali, ale vidíme, že najväčšie pokroky robia práve integrované deti a deti s poruchami učenia, ktoré si dokážu zlepšiť známky aj o dva, tri stupne. Ide totiž o formu učenia, ktorá im vyhovuje. Tieto deti nebaví čítať nekonečné state, nebaví ich memorovanie. Ak sa človek chce niečo naučiť, musí nad tým v prvom rade premýšľať. Týmto deťom vyhovuje, že sa môžu v tichosti sústrediť a neustále dostávajú podnety na premýšľanie. Zatiaľ sa nám to ukazuje ako výborná cesta.

Dnes už máme rozbehnutý pilotný program na špeciálnej základnej škole v Bytči, kde si aplikáciu veľmi pochvaľujú, a dokonca ju už používajú na základnej škole na Luníku IX, kde ju od septembra začali používať aj na druhom stupni.

V súvislosti so vzdelávaním sa hovorí o potrebe rozvíjania kritického myslenia. Ako ste sa s týmto vysporiadali vo vašej aplikácii? Pomáha SmartBooks žiakovi prepájať jednotlivé informácie a znalosti?

Myslím si, že kritické myslenie úzko súvisí s matematickým logickým myslením. Ak chcete od niekoho, aby dokázal kriticky myslieť, musí ten človek myslieť hlavne logicky a potrebuje mať aj dostatočný všeobecný prehľad. Potom to kritické myslenie začne fungovať.

No a to, aby dieťa vedelo logicky myslieť, ho dokážete naučiť len jednou cestou, a tou sú matematické slovné úlohy. My sme na ne cez rôzne logické úlohy zameraní od druhého ročníka až po deviaty.

Stretli ste sa niekedy aj s protichodným názorom alebo kritikou, že žiak by sa predsa len mal venovať tomu, čo mu ide najlepšie, a ostatné veci by mal nechať tak?

Poviem vám na to svoj názor. Podľa mňa je to tak, že to, ako sa dodnes učí na školách, je veľmi nevyužitý potenciál. Napríklad už len pomocou SmartBooks sa deti dokážu naučiť oveľa viac. Prváčik sa cez aplikáciu dokáže za jednu až dve hodiny naučiť kompletnú angličtinu, pretože deti na prvom stupni sa majú naučiť dvestopäťdesiat slovíčok, čo je strašne málo. Ak majú dobrú aplikáciu, budú ako raketa. A toto sa nám deje skoro všade, pretože nám úplne zlyháva individuálny prístup k žiakovi. V triede väčšinou učiteľ musí zvoliť také tempo, aby sa prispôsobil de facto tým najslabším. Cez aplikáciu získajú deti bez problémov všeobecný základ a potom sa, naopak, môžu rozvíjať v tých smeroch, ktoré ich zaujímajú. Som teda zástanca toho, aby sa viac učivo neosekávalo, aby sa základ naučili prostredníctvom aplikácie, a týmto im vytvoríme priestor, aby sa mohli venovať ostatným veciam a záujmom oveľa viac.

Čo by podľa vás malo byť úlohou učiteľa, kde je jeho miesto v procese učenia?

Jeho úloha je podľa mňa v tom, že by mal byť hlavne motivátorom. Učiteľ by mal vedieť zaujímavým a aj praktickým spôsobom odprezentovať učivo. Potom by mal dať zadanie žiakom v programe SmartBooks, aby si to deti precvičili, aby zapojili hlavičky a premýšľali. A potom vlastne skontroluje ich výsledky. Toto môže byť aj motiváciou pre učiteľa, ktorý im cez SmartBooks dá zadanie, a hneď vidí, kto dával pozor a kto nie. Alebo pri domácich úlohách si vie učiteľ pekne overiť, koľko sa toho žiak naučil.

Aké výzvy vás ešte čakajú a kam by ste chceli aplikáciu posunúť?

Ideme takým prirodzeným rastom. Momentálne aplikáciu stále vylepšujeme, aby bola pre deti ešte motivujúcejšia. Čo sa týka obsahovej stránky, chceli by sme dokončiť celú základnú školu, keďže teraz máme v aplikácii iba päť predmetov. Radi by sme expandovali a spracovali aj vysokoškolské učivo, ako aj učivo pre dospelých či pre firmy, ako sú napríklad autoškoly alebo BOZP.