Výber nm: Skončil sa 25. ročník ekumenického festivalu Campfest

Prehľad udalostí, ktoré ukazujú, že dialóg je možné viesť aj v dnešnej polarizovanej dobe.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Skončil sa 25. ročník ekumenického festivalu Campfest
Foto: Facebook/Campfest

Na ranči v Kráľovej Lehote sa minulý víkend skončil multižánrový kresťanský festival Campfest. Festival so silne ekumenickým charakterom, ktorý pripravuje misijná organizácia Mládež pre Krista, tak úspešne zavŕšil svoj už 25. ročník.

Eva Čobejová z denníka Postoj si na tomto ročníku Campfestu všimla minimálne dve úrovne vzájomnosti – medzi kresťanskými denomináciami a medzi slovenským a českým národom.

Tento festival vznikol z iniciatívy ľudí z protestantských denominácií, no postupne naň začalo chodiť aj čoraz viac katolíkov. Campfest a katolícky Festival Lumen si nekonkurujú aj preto, že ide o odlišné typy festivalov – Festival Lumen je mestský festival, zatiaľ čo Campfest sa odohráva na ranči v Kráľovej Lehote, blízko Čierneho Váhu a Nízkych Tatier.

Podľa organizátorov tvoria katolíci približne polovicu návštevníkov festivalu. Preto majú na Campfeste už aj možnosť zúčastniť sa na svätej omši alebo vyspovedať sa. Čobejová si dokonca všimla aj dvoch pravoslávnych kňazov, ktorí sa na festival prišli pozrieť.

Na webovej stránke festivalu sa o jeho ekumenickom rozmere uvádza: „Snažíme sa budovať spoluprácu a vzťahy naprieč cirkvami, spoločenstvami a kapelami a túžime tak do zápasu za túto generáciu vstupovať SPOLU. V podstatnom chceme mať jednotu, v nepodstatnom dávať slobodu, vo všetkom však mať lásku.“

Na festivale je prítomná aj jednota medzi národmi – na parkovisku sa nachádza množstvo áut s českými značkami a Česi sa nachádzajú aj medzi dobrovoľníkmi, ktorí zabezpečujú hladký chod festivalu.

V najlepších rokoch zvyklo na Campfest chodievať okolo 6 000 až 7 000 ľudí, no pandémia návštevnosť znížila. Tento rok na festival prišlo menej ľudí aj kvôli predpovedaným búrkam.

Nakoniec pršalo iba večer alebo v noci. Silná búrka prišla aj počas záverečného večera a v hlavnom stane dokonca na chvíľu vypadol prúd. Ľudia však aj naďalej spievali známe kresťanské piesne. Organizátori na to reagovali slovami: „A vďaka búrke bolo zrazu úplne jasné, že ani na každoročne sa zlepšujúcom festivale s vynikajúcou produkciou nesmieme prísť o tieto momenty.“

Dvadsiaty piaty ročník Campfestu sa však niesol aj v znamení diskusií a seminárov. Tohtoročnou témou bola otázka „Kto si ty?“ a od nej sa odvíjali aj témy týchto diskusií. Hovorilo sa v nich prevažne o vlastnej identite, jej prijatí a o tom, kto má určovať smer našich životov. Spoločenský presah ponúkla diskusia denníka Postoj, v ktorej sa hovorilo o frustrácii z politiky.

Zomrela matka Elvíra, zakladateľka komunity Cenacolo
Foto: Facebook/Cenacolo

Zakladateľka komunity Cenacolo matka Elvíra zomrela minulý týždeň vo veku 86 rokov, informoval slovenský web komunity. Svoju pozemskú púť ukončila vo formačnom dome komunity v talianskom Saluzze. Tam sa o ňu počas posledných rokov jej choroby starali komunitné rehoľné sestry.

Zomrela obklopená rehoľnými sestrami vo štvrtok krátko pred štvrtou hodinou ráno, počas modlitby Zdravas‘, Kráľovná. Na jej počesť sa teraz ľudia každý večer modlia svätý ruženec na kopci v Saluzze, na mieste, kde sa zrodila komunita Cenacolo.

Správa o jej smrti prišla len niekoľko týždňov po tom, ako sa v Saluzze zišli tisíce ľudí, ktorí si pripomenuli štyridsiate výročie založenia komunity.

„Keď povedia: ,Elvíra je mŕtva!‘, musíte spievať, tancovať, oslavovať, pretože ja žijem! Beda vám, ak poviete: ,Chúďatko.‘ Nie, žiadne ,chúďatko‘! Odchádzam veľmi pokojná a šťastná a spievam, už spievam! Predo mnou sa otvorí niečo veľké, život neumiera!“ opakovane hovorila sestra Elvíra o svojej blížiacej sa smrti.

Prvý dom Cenacolo bol otvorený v Saluzze v roku 1983. Komunita prijíma mladých ľudí, ktorí sú závislí od drog a alkoholu, a dáva im príležitosť začať odznova.

Mladí si v tejto komunite musia zvyknúť na prísne pravidlá, ktoré im pomôžu navrátiť do ich života disciplínu a poriadok. Vládne tam zákaz pozerať televíziu, používať počítač, fajčiť, piť alkohol či užívať drogy. Členovia komunity sa namiesto toho snažia napĺňať benediktínske motto Ora et labora – Modli sa a pracuj.

Sestra Elvíra o komunite zvykla hovoriť ako o „škole života“, pretože ľuďom z ulíc poskytovala „znovuzrodenie“, ktoré bolo založené na „jednoduchom, rodinne orientovanom, usporiadanom živote“, postavenom na modlitbe, fyzickej práci, vzťahoch a disciplíne.

Komunita Cenacolo má v súčasnosti okolo 80 domov v krajinách Európy, USA, Južnej Ameriky, v Libérii a na Filipínach. Prvý slovenský komunitný dom Cenacolo sa od roku 2007 nachádza v Kráľovej pri Senci.

Fatima nám pripomína, že sa Boh sa aktívne zapája do ľudských dejín, pripomína biskup Robert Barron
Foto: Wikimedia Commons

Stošieste výročie udalostí vo Fatime nám môže pripomenúť, že Boh nie je len akýmsi pasívnym tvorcom celého vesmíru, ale aktívne sa zapája do ľudských dejín, uviedol vo svojom novom texte americký biskup a známy evanjelizátor Robert Barron.

Barron poukazuje na historický kontext mariánskych zjavení vo Fatime – odohrali sa na vrchole prvej svetovej vojny, ktorá narušila osvietenské predstavy o dokonalosti ľudskej bytosti, a v roku boľševickej revolúcie v Rusku.

Panna Mária vtedy deti naliehavo prosila, aby sa modlili za obrátenie Ruska. V tých časoch sa to len ťažko dalo pochopiť, keďže októbrová revolúcia sa ešte neuskutočnila.

Vyvrcholením zjavení však bol známy „tanec slnka“, ktorý sledovalo približne 70-tisíc ľudí, pričom sa medzi nimi nachádzalo aj množstvo skeptikov a sekulárne zmýšľajúcich ľudí.

Najrozšírenejším posolstvom Panny Márie Fatimskej podľa biskupa Barrona je teda to, že „Boh Biblie je živý Boh, čím mám na mysli Boha, ktorý sa zapája do ľudských dejín ako aktér“.

Aj v Starom zákone pozorujeme, ako udalosti ovplyvňuje nielen ekonomická situácia, politika a psychológia, ale aj Božie pôsobenie. Tento spôsob nazerania na svet sa preniesol aj do kresťanskej tradície, kde ho zachytili autori ako Augustín, Robert Bellarmin a John Henry Newman.

Ich posolstvo súčasnej dobe priblížil najmä sv. Ján Pavol II., a to svojím osobným príkladom. Aj keď zažil dve najhoršie diktatúry v dejinách ľudstva, po svojom nástupe do pápežského úradu celému svetu adresoval výzvu: „Nebojte sa!“

Výlučne z ekonomického či politického uhla pohľadu ide o naivný pohľad, no sv. Ján Pavol II. mal schopnosť vnímať veci teologicky a chápať, že akákoľvek ľudská ideológia, ktorá nezahŕňa Boha, sa stane obeťou vlastných rozporov.

Toto vnímanie mu pomohlo pochopiť, že výzva Panny Márie Fatimskej nebola len zbožným prianím, ale kľúčom na pochopenie dejín 20. storočia, uvádza Robert Barron.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články