Dňa 8. júna 2025 zomrel vo veku 86 rokov britský spisovateľ Frederick Forsyth. Spoločne s Tomom Clancym patril k najvýraznejším autorom realistických geopolitických trilerov, najčastejšie (no nie výlučne) sa odohrávajúcich v časoch studenej vojny.
Prvýkrát som sa s dielom tohto autora zoznámil, keď sa mi počas pandémie dostal do ruky výtlačok jeho Ikony (1997). Na príbehu o fiktívnej snahe nacionalistických síl dostať pod svoju kontrolu Rusko zbedačené hospodárskou krízou a západnému odporu voči tomuto úsiliu ma najviac upútalo to, ako neskutočne detailne mal Forsyth naštudované témy, o ktorých písal.
Pri písaní románov to koniec koncov bol jeho modus operandi. Podľa svojich vlastných slov mu najväčšiu časť práce zabral rešerš a plánovanie príbehu, hovorilo sa, že štúdiom témy, o ktorej chcel písať, zvyčajne strávil približne jeden a pol roka. Pri písaní Šakala sa napríklad zhováral aj so skutočnými falšovateľmi dokladov či zbrojármi.
Samotné písanie ho až tak nebavilo, hovorieval, že všetka zábava sa vytratí v momente, keď na papier napíše slová „Prvá kapitola“. Našťastie mu to zväčša netrvalo dlho – písal šialeným tempom 4 000 slov denne a zvyčajne mal po mesiaci a pár dňoch hotovo.
Búrlivá kariéra
K tomuto spôsobu práce ho zrejme doviedla jeho dovtedajšia kariéra. Jedináčik z rodiny obchodníkov sa v puberte vybral do Španielska s vágnym cieľom stať sa toreadorom, ale ťažká dosiahnuteľnosť tohto cieľa ho napokon presvedčila, aby sa pridal k britskému letectvu.
Ako 17-ročný už mal za sebou tréning potrebný na letecký boj, no keď sa mu nepodarilo dostať do aktívnej služby, napokon sa stal zahraničným korešpondentom. Pri tejto práci sa dostal aj za železnú oponu, konkrétne do východného Nemecka.
V tejto fáze svojej kariéry získal cenné skúsenosti, ktoré neskôr zužitkoval pri písaní románov. V Nemecku napríklad zisťoval, ako vojnoví zločinci utekali do Južnej Ameriky (inšpirácia pre neskorší román Spis Odesa), pri práci vo Francúzsku sa zas zoznámil so silným odporom niektorých skupín proti de Gaullovi (inšpirácia pre jeho debut Šakal).
(O svojom životnom príbehu, mimochodom, Forsyth napísal aj knihu Outsider (2015). V nej sa okrem iného priznáva, že dlhé roky pôsobil ako informátor britskej tajnej služby.)
Keď sa v roku 1970 vrátil do Británie, napriek zlým finančným vyhliadkam sa stal spisovateľom na plný úväzok. Jeho spisovateľská kariéra vystrelila do výšin s už spomínaným debutovým románom Šakal (1971) o fiktívnom atentáte na Charlesa de Gaulla.
Ten síce najprv odmietli viaceré vydavateľstvá, pretože sa im nechcelo veriť, že by niekto chcel čítať román o fiktívnom atentáte na skutočného prezidenta, ktorý bol navyše po smrti, ale už krátko po vydaní sa kniha stala hitom. O dva roky neskôr získala aj filmové spracovanie, jedno z mnohých, ktoré Forsythove diela nadobudli.
Remeselník trileru
Forsyth takýmto spôsobom napísal 16 románov a niekoľko zbierok poviedok. Vyzdvihnime napríklad román Poslovia vojny (1974) o prevrate vo fiktívnej stredoafrickej krajine Zangaro či Štvrtý protokol (1984) o snahe Sovietskeho zväzu zvrátiť britské voľby tajnou operáciou vo svoj prospech.
Tento spisovateľ sa nikdy nehral na výnimočného literáta, otvorene hovoril, že písanie románov je jeho profesiou. Nepísal, keď ho kopla múza, ale zariadil si to tak, aby ho múza kopala vtedy, keď potreboval písať.
Jeho ostatným románom je Líška (2018), príbeh inšpirovaný skutočným prípadom zázračne nadaných mladých hackerov. Potom už Forsyth nepísal, pretože mu manželka zakázala cestovať na nebezpečné miesta.
Okrem spisovateľskej činnosti pôsobil aj ako príležitostný politický komentátor. Bol zarytým monarchistom a podporoval brexit. O náboženských otázkach verejne nehovoril.
Svojou mravčou a trpezlivou metódou zostáva aj po svojej smrti silnou inšpiráciou pre tých z nás, ktorí sa živia perom (aj keď, doslovne vzaté, v našom prípade už klávesnicou). O to viac, že sa pri počiatočných ťažkostiach nevzdal.
Jeho posledný román Pomsta Odesy, ktorý bude pokračovaním Spisu Odesa a ktorý napísal spoločne so spisovateľom Tonym Kentom, vyjde v septembri 2025.
Requiescat in pace!