Skúsenosť Boha, ktorú vyjadruje dnešná grécko-rímska kultúra, ukazuje, že nie je závislá od doby. Rôzne kultúrne svety vyzývajú kresťanov, aby obnovili formy „komunikovania“ Boha.
Ak Ježiš tvrdí, že poslední sú prvými, neponúka len duchovnú útechu, ale vyzýva na úplné preusporiadanie našich hodnôt a poradia ich dôležitosti. Znamená to vzdať
Sme na križovatke dejín, odkiaľ už niet návratu. Svet, ktorý sme poznali, sa nám rozpadá pred očami. Rozhodnutia dneška formujú budúcnosť všetkých. A predsa aj
Môže sa zdať, že rezignácia a cynizmus stále citeľnejšie nahrádzajú obdobie intenzívnej nádeje, ktoré charakterizovalo najmä druhú polovicu 20. storočia. Existuje však vhodnejší čas na
Nový pápež Lev XIV. sa javí ako muž pokoja, dialógu, pokory, múdrosti, synovskej poslušnosti… No je to aj muž prekvapenia, pri ktorého zvolení v poslednom
Umiernenosť ako moderná politická hodnota? Nie je to iba akási skostnatená vlastnosť, slovo slúžiace už len ako nálepka na konzervativizmus? Dokážeme oprášiť jej ozajstnú hodnotu,
