Košická skladateľka Skyva na novom albume vykresľuje rozličné podoby vyhnanstva

Košická skladateľka a speváčka Skyva, vlastným menom Zuzana Eperješiová, vydáva nový album s názvom Z exilu. Nový album prichádza päť rokov po debute Zrkadlo a Skyva sa na ňom predstavuje v už tradične hudobne invenčnej a lyricky hlbokej podobe.

Okrem samotnej Skyvy môžu poslucháči na novom albume počuť aj populárnu pesničkárku Simu Magušinovú či operného sólistu Mariána Lukáča, známeho z inscenácií operného súboru Národného divadla v Košiciach.

„Piesne albumu Z exilu spája téma dobrovoľných a nedobrovoľných odchodov, téma možnosti a nemožnosti vrátiť sa, téma schopnosti aj neschopnosti niekam patriť, niekam sa zaradiť. Ich spoločným menovateľom je aspekt vyhnanstva v rôznych podobách,“ píše o albume, ktorého produkcia bola kvôli neočakávaným udalostiam posledných rokov viackrát odložená, samotná Skyva.

Jednotná rozmanitosť

Tak ako Zrkadlo je aj Z exilu z hudobnej stránky len ťažko kategorizovateľným dielom. Namiesto toho, aby sa pohodlne usadila v jednom štýle aranžmánu, Skyva cestuje medzi žánrami a hravo prepája ich prvky.

Na albume poslucháč začuje prvky šansónu, inteligentného popu, folklóru, a akoby toho nebolo málo, rytmika miestami dokonca pripomína tvrdšie subžánre rockovej hudby. Niekedy sa zdá, že jedinou zvukovou istotou je dominantný klavír a podmanivý hlasový prejav.

Napriek tejto rozmanitosti som však nenadobudol pocit, že jednotlivé žánrové prvky Skyva a jej inštrumentálne zdatná kapela pozliepali násilným spôsobom. Album drží pokope ako jeden kompaktný celok, akoby sa človek prechádzal po výstave obrazov, ktoré sú síce maľované v odlišnom štýle, no spája ich spoločná téma alebo námet.

Rozpoznáte aj Beatles

Skyva nasadzuje Simu Magušinovú, z hľadiska popularity ťažký kaliber, už v druhej skladbe s názvom Piaty živel. Hrejivo melancholické slohy v nej prechádzajú do veľkých, no predsa intímnych refrénov, ktoré ma naplno oslovili až po niekoľkých vypočutiach, ale po dostatočnom napočúvaní sa stali zimomriavkovou záležitosťou.

Pri zimomriavkach zostaneme, pretože ďalším trackom je Zajtra, skladba zvukovo obnažená na Skyvin hlas a klavír. Textovo hovorí o pominuteľnosti ľudského života a stopách, ktoré po sebe zanechá, v kontexte neustálej existencie ľudskej duše a širšieho sveta, ktorý neprestáva existovať.

Za zvýraznenie stojí aj Za milovaným, kompozične sofistikovaná a takmer „americky“ folkovo znejúca pieseň, ktorej atmosféru do značnej miery tvorí inteligentná hra s harmóniami, doplnená jednoduchým, v zásade stupnicovým, no chytľavým klavírnym motívom.

Svojím rockovým zvukom ma prekvapil Mráz, skladba o zdravej samostatnosti ľudskej bytosti. Pulzujúci rytmus bicích, ktorý sa tu ozýva väčšinu skladby, by sa nestratil ani na drsnejších albumoch. Trúfam si povedať, že fanúšikovia tvrdšej gitarovej hudby si spomenú aj na legendárny gradujúci nástup bicích v Enter Sandman od kapely Metallica.

Ozaj, keď sme už pri tých podobnostiach s kapelami iných žánrov – Skyva na začiatku skladby O spáse muža požmurkáva aj na fanúšikov The Beatles, keďže veľmi podobným spôsobom ako legendárna britská formácia používa mellotron, experimentálny hudobný nástroj so svojským zvukom.

Inovatívne folklórne prvky

Tak ako na debute, aj na albume Z exilu najviac atmosférické kúsky prichádzajú na záver. Tma tmúca inovatívne využíva folklórne motívy, čo sa týka inštrumentálnej aj melodickej stránky skladby.

Poslucháč si na refrén počká trochu dlhšie, no oplatí sa čakať, pretože dostane neskutočne atmosférický náklad naliehavo a prosebne valiacej sa zmesi klavíra, sláčikových nástrojov a opačne pustených zvukových stôp dotvárajúcich celkové vyznenie.

Za najlepší kúsok na albume považujem posledný track Monológ s pravdou. Osudu odovzdaný a úmyselne apatický prejav hosťujúceho Mariána Lukáča a Skyvy verne ilustruje textovú tému komunikačnej izolácie a bolestivosti pravdy („pravda krehká, no sotva nežná“ je verš, ktorý sa mi už na prvé počutie vryl hlboko pod kožu).

Podobne ako v prípade skladby Zajtra, aj tu je dominantný klavír, ktorý je však v tejto skladbe podfarbený atmosférickými a vhodne zvolenými syntetizátorovými efektmi.

Skladba pred svojím vygradovaním poslucháča ešte vezme na výlet éterickým bridgeom, po ktorom už prichádza viacnásobné a produkčne naplno rozvinuté zopakovanie hlavného refrénu. Záver skladby, ktorý ide dostratena, si priam žiada, aby na Z exilu Skyva nadviazala ďalším albumom.

Je v poriadku necítiť sa v poriadku

Z exilu nie je banálnym pesničkárskym albumom o radostiach a starostiach každodenného života. Ide do hĺbky a autorka v ňom odhaľuje veľa zo svojej duše alebo minimálne zo svojho spôsobu uvažovania o veciach.

Skyva má šancu na slovenskú kresťanskú hudobnú scénu priniesť umelecky stvárnený, celistvejší pohľad na ľudskú bytosť. Kresťanský život nie je len o tom, že človek všade vidí farby a chce s radosťou chváliť Boha, ako to niekedy naivne vykresľuje súčasné kresťanské hudobné umenie.

Raduj sa, Cirkev Kristova totiž do arzenálu pocitov, ktoré môže kresťan pociťovať, zapadá úplne rovnako ako napríklad Mozartove Requiem alebo na Skyvinom albume explicitne spomínaná Tokáta a fuga d mol.

Skyva túto možnosť využíva. Loptička je teraz na strane poslucháčov a je na nich, či túto umelecky hodnotnú ponuku prijmú.

Z exilu bude už čoskoro aj na hudobných streamovacích platformách.