Turíčne tradície: Odkiaľ pochádza slovo rusadľe a čo všetko sa s týmto sviatkom spájalo

Vždy ma fascinuje archaické pomenovanie našich obradov. Tentoraz sa chcem zamyslieť nad slovom rusadľe, ktoré vzniklo odvodením od latinských slov pascha rosarum. Oficiálne sa svätodušné sviatky oslavujú päťdesiat dní po Veľkej noci, na pamiatku Zoslania Ducha Svätého na apoštolov. Nazývame ich aj Turíce, v českom prostredí sa ujalo pomenovanie letnice či zelené svátky. Český výraz Boží hod svatodušní nemá u nás Slovákov svoj ekvivalent, takže názov svätodušná nedeľa nám neznie tak poeticky. Aj keď je okrem duchovnej podstaty jej obsahom aj bohaté a rôznorodé hodovanie.

V našej ľudovej kultúre rusadeľni čas sprevádzali rôznorodé a starobylé obyčaje, ktoré sa viažu k vode a zeleni. Základom bol kult rastlinstva, využitie sviežej jarnej zelene. Na vidieku bolo zvykom zdobiť dom okolo okien a dverí zelenými ratolesťami, obvykle lipovými, klenovými alebo agátovými vetvičkami, ktorým sa pripisovali ochranné vlastnosti. Boli symbolom rozvíjajúcej sa sviežej prírody a mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred tými zlými.

Zdobil sa nimi nielen vonkajšok a vnútrajšok obytných domov, zastrkávali sa za obrázky podľa výkladu, aby Duch Svätý v podobe holubice mohol na nich usadnúť. Hojne sa obložili aj vráta hospodárskych budov, najmä maštalí. Ešte sa silno práskalo bičmi, pamätníci spomínajú na celú kanonádu rán – z pušiek, pištolí či kľúčov v zmysle podobnosti, že i Duch Svätý prišiel s veľkým hlukom. Na lúkach, kam vyháňali prvý raz dobytok, horeli turíčne vatry. Kravám vešali za rohy vence, upletené z kvitnúcej púpavy.

Počas sobotnej turíčnej noci mohli robiť mládenci všelijaké nezbednosti. K turíčnym tradíciám patrili dievčenské slávnosti a voľba kráľovnej – kráľovničky, vybranej dievčiny. Mala oblečené biele šaty, rozpustené vlásky a bosé nôžky ozdobené kvetinami. Chodila v sprievode po dedine pod baldachýnom alebo veľkou šatkou za spevu: Hoja, Ďunďa, hoja, poslala nás kráľovná… Pre tieto chorovodné obchôdzky boli typické aj ďalšie piesne, oslavujúce kráľovničku, jej pôvab, nehu a krásu, prirovnávajúc ju k pávičke, húske či kačičke.

V mestskom prostredí sa konali výlety do prírody, majálesy, juniálesy, prevážanie na loďkách ozdobených girlandami a vencami. Aj takýto starodávny priebeh mali u nás na Slovensku rusadľe, sviatky Zoslania Ducha Svätého.