Ako posilňovať psychickú odolnosť

Keby som mala definovať psychickú odolnosť svojimi vlastnými slovami, povedala by som, že je to schopnosť vyrovnať sa s primeraným stresom a tlakom. Je to tiež schopnosť nevyhýbať sa týmto momentom a vedieť požiadať o pomoc, aby na to človek nebol sám, alebo sa aspoň vedieť podeliť o ťažké momenty v živote s niekým iným. Svoje radosti, smútky a ťažkosti môžeme zveriť svojim blízkym. Nie aby sme ich zahlcovali, ale aby sme sa podelili o svoju dušu – aby život nebol len môj, ale náš. Aby sme sa mohli podeliť o svoj život s manželom, so sestrou alebo s priateľkou.

A, samozrejme, môžeme sa deliť o svoje radosti a ťažkosti aj tak, že ich vkladáme do Božích rúk. Vložiť samých seba do Božích rúk, aby nás Boh mohol milovať, viesť a ukazoval nám cestu.

Čo pomáha psychickej odolnosti človeka?

Ako prvý bod by som spomenula tri veľmi jednoduché S: strava, spánok a šport.

Môže sa nám to zdať veľmi banálne. Aby telo malo silu zvládnuť psychické ťažkosti, je dôležité, aby bolo zdravé. Navrhujem, aby sme prehodnotili kvalitu a pravidelnosť našich stravovacích návykov – z lásky k nášmu telu, k samým sebe. Ako pravidelne a dobre spíme – z lásky k svojmu telu, k samému sebe. A ako často, alebo aspoň občas cvičíme. Nie kvôli výkonu, ale ako ventil pre to, čo máme v tele, aby sme uvoľnili napätie, ktoré sa v našom tele počas dňa nahromadilo, a tiež pre jednoduchú radosť z pohybu. Môže to byť aj jednoduchá prechádzka.

Aby sme boli psychicky odolní, je veľmi vhodné naplánovať si každý deň aspoň krátku chvíľu na odpočinok. Nájsť si na to vhodný čas a možno aj rituál. Dať si s niekým kávu, alebo len tak sami so sebou s pohľadom na strom pred nami. A jednoducho mlčať a byť sám so sebou. Nemať pustenú hudbu, nepozerať do mobilu… Len byť v tichu. A čerpať silu z bytia sám so sebou.

Tiež si môžeme chvíľu čítať, alebo prejsť jednu zastávku električky peši. Alebo… hľadať iné spôsoby relaxácie. Môžu byť kratučké, ale odpočinkové.

Keď v živote narazíme na väčšiu prekážku, môžeme pociťovať určitú mieru strachu a stresu.

K psychickej odolnosti pomáha aj zastaviť sa a zhrnúť to, čo nám deň priniesol. Vyčistiť si hlavu od zážitkov a emócií. Pomenovať ich. Čo sa dnes stalo? Ako som sa cítila? Čo som zažila? Dať momentu alebo situácii meno. Dnešok by som napríklad pomenovala ako únava… Som veľmi unavená, pretože… Dnešok by som nazvala ako spokojnosť. Som spokojná, pretože…

Tieto chvíle pomáhajú človeku nenechať prejsť zážitky len tak. Dôležité je dať im meno.

Psychickej odolnosti tiež pomáha zveriť sa druhým. Často nechceme od druhej osoby riešenie. Chceme len, aby nás chvíľu počúvala, aby sme sa podelili o zážitok. Nemať onú udalosť len vo svojej hlave, ale niekomu o nej povedať. Aby na nás napríklad myslel, aby sa niekedy o svoje skúsenosti s podobnou vecou či skutočnosťou podelil. Dôležité je „mať niekoho za chrbtom“. To znamená pracovať na situáciách a faktoch vo dvojici.

Sebavedomie je tiež dôležité. Skúsme sa zamyslieť, chvíľu si sadnúť, prejsť sa v prírode alebo vziať papier alebo mobil a zapísať, čo sme v živote urobili. Za čo sme vďační? Čo sa nám podarilo?

Dôležité je tiež pozrieť sa na veci, ktoré nám v živote priniesli nejakú ťažkosť, možno nedopadli tak, ako sme si predstavovali. Máme však skúsenosť, že nabudúce by bolo možno vhodné urobiť niečo inak.

Stručne povedané, pochváľme sa za to, že sme výborní, pretože máme odvahu sa nevzdať a do určitej situácie sa pustiť znovu, trebárs aj po počiatočnom neúspechu.

Dôležité teda je nevzdať sa. Aj to pomáha psychickej odolnosti.

Keď v živote narazíme na väčšiu prekážku, môžeme pociťovať určitú mieru strachu a stresu. Je to prirodzené, pretože práve zdolávame nejakú väčšiu vec, ktorú máme pred sebou. Napríklad máme predniesť prezentáciu pred určitou skupinou na tému, ktorú dobre poznáme, ale o ktorej hovoríme po prvý raz. Pripravíme si prezentáciu, skontrolujeme ju, aby sme sa uistili, že je všetko v poriadku. Napriek tomu cítime motýle v bruchu alebo určitý tlak na hrudi.

Alebo organizujete rodinnú oslavu. Ste hlavnou organizátorkou a ako zodpovedná matka premýšľate o tom, aby bol dostatok jedla a pitia, aby sa deti mali kde hrať, aby ste nezabudli niekoho pozvať… Je to pekná udalosť, tešíte sa na ňu, ale pod tlakom zodpovednosti môžete pociťovať určitý stres a strach.

Často nám pomôže uvedomiť si, že je to normálne. Sme citliví ľudia a na jednej strane je dobré, keď takúto mieru stresu zažívame, pretože to v nás môže vyvolať aj určitú pokoru a potrebu nerobiť danú vec sami.

Môže nám tiež pomôcť rozdeliť si úlohy, robiť veci vo dvojici – opýtať sa niekoho iného, či nám 5 alebo 7 kilogramov mäsa stačí na rezne. Táto veľká výhoda, že nie sme na vec sami, že sa môžeme s niekým poradiť, vidieť spolu, rozdeľovať si úlohy, je veľkým darom toho nesebeckého žitia a bytia s druhými ľuďmi.

Pre tú psychickú odolnosť je tiež dôležité pozrieť sa na seba, na to, akí sme ľudia. Čo sme dostali do vienka, aké vlastnosti a charakterové črtysme zdedili po našich rodičoch? Čím všetkým sme v živote prešli? Aké skúsenosti sme nazbierali?

Ak by ste mali čas, opäť vám navrhujem – posaďte sa na chvíľu s kusom papiera alebo s mobilom a píšte si poznámky: čo som v živote prekonala, do čoho som sa pustila…

Aké oporné body využívam vo svojom živote? Aké oporné body cítim, že mi pomôžu, aby som niečo zvládla?

Niekedy je to osobnosť človeka samotného; je jednoducho v živote tak nastavený, prekážky ho nezastavia a púšťa sa do ich prekonania. Ako som už napísala, je dobré mať k tomu tú „dvojku“, niekoho, komu človek dôveruje a má tú pokoru, aby s ním posúdil, či robí veci správne, alebo či si ich neberie na seba príliš veľa. Alebo je dobré znovu sa zamyslieť a zhodnotiť, či myslíme na už zmienené tri S.

Niekedy je mojou oporou môj blížny. Dodáva mi odvahu alebo zmierňuje moje obavy, pomôže mi prekonať plachosť a úzkosť a povzbudí ma, aby som nejakú vec začala.

A niekedy aj to, že si priznám, že prechádzam obdobím, keď nemám silu niečo robiť, pomáha človeku sa na chvíľu zastaviť, spomaliť a možno viac duchovne čerpať, pretože práve toto je obdobie, keď to telo a duša potrebuje.

Niekedy je však vhodné znížiť očakávania voči samým sebe. Zamyslieť sa nad tým, či sme k sebe láskaví. A ak je to možné, tak s týmto slovom vo svojom živote pracovať.

A opäť je potrebné, aby na to všetko nebol človek sám. Aby o tej veci, situácii, stave hovoril s niekým iným. Tu platí príslovie – podeliť sa o problém znamená polovičný problém.

Opäť nám chcem dodať dôveru v seba. Na konci dňa, pri určitej situácii, pri nejakej veci je dobré zastaviť sa a položiť si otázku: Urobil/a som pre to všetko, čo som mohol/hla? Vložil/a som do toho svoj um, svoje talenty a schopnosti? Potom je dobré sám seba vnútorne oceniť, poďakovať sebe a Bohu, že sme to zvládli.

Prajem nám všetkým, aby sme každý deň dokázali aspoň trochu prekonať sami seba. Pre niekoho je už len to, že ráno vstane z postele, určitým úspechom. Prajem nám tiež, ak je to možné a ak to robíme úprimne, usmiať sa na seba i na ostatných.

Nedávno som išla večer s najmladšou dcérou nakupovať do veľkého nákupného centra a ponúkali mi tam nejaký parfum. Poďakovala som sa, usmiala a parfum som odmietla. Predavačka sa na mňa pozrela a povedala: „To je v poriadku, že ho nechcete, ste prvá osoba, ktorá sa mi za celý deň pozrela do očí a usmiala sa na mňa.“

Zdroj: Nové město1/2 2026