Súdny lekár po 30 rokoch pitiev: Každý piaty predčasne zomretý bol ťažko opitý. Mozog sa pri opici doslova odiera o lebku

„Často sa hovorí, že štát na alkohole zarába, ale to vôbec nie je pravda. Keď zohľadníte straty na životoch, zdravotnú starostlivosť či úrazy, stojí nás viac ako liečba onkologických ochorení,“ približuje profesor Ľubomír Straka.

Upozorňuje, že problém nadmerného pitia sa začína už v mladom veku – práve v období, keď sa mozog ešte vyvíja a jeho poškodenie môže mať trvalé následky. Riešením pritom nie sú len prísnejšie kontroly, ale najmä osveta a celospoločenský prístup.

Už viac ako tridsať rokov skúmate úmrtia ľudí spôsobené alkoholom. V čom je tento výskum výnimočný?

Je výnimočný v tom, že neviem o žiadnej podobnej analýze, ktorá by sa realizovala inde vo svete. Ako súdni lekári skúmame všetky úmrtia ľudí, ktorí zomreli predčasnou smrťou – či už v spojitosti s násilím, úrazmi, či nehodami.

My sme z tejto vzorky vybrali a analyzovali tie úmrtia, pri ktorých boli ľudia v ťažkom stave opitosti – teda mali viac ako dve promile alkoholu v krvi. 

Koľko alkoholu predstavujú dve promile?

Vždy to závisí od viacerých faktorov – najmä od hmotnosti, pohlavia, ale aj citlivosti na alkohol, ktorú má každý inú. Ak by som to mal zovšeobecniť, pre priemerného muža to môže byť približne desať pív alebo desať poldecových dávok tvrdého alkoholu, prípadne desať dvojdecových pohárov vína.

U ženy by sa takáto koncentrácia dosiahla už po približne štyroch až šiestich pivách, rovnakom počte poldecákov tvrdého alkoholu alebo približne po jednom litri vína.

Na čo ste vo svojom výskume prišli? Koľko ľudí ročne zabije alkohol? 

Prišli sme na hrozivé zistenie. Ukázalo sa, že približne každý piaty až šiesty človek, ktorý zomiera predčasnou smrťou, má v krvi viac ako dve promile alkoholu.

Ide o tridsaťročný výskum, takže tu sa nedá hovoriť o žiadnych náhodných číslach. Naopak, dokázali sme, že nadmerná konzumácia alkoholu má jednoznačnú súvislosť s predčasnou úmrtnosťou.

Aké boli najčastejšie príčiny smrti ľudí v ťažkom stave opitosti? 

Takmer pätina z nich sa doslova upila k smrti – zomrela na akútnu otravu alkoholom. Veľkú skupinu však tvorili aj dopravné nehody, podchladenia či utopenia. Ukázalo sa napríklad, že jednou z najrizikovejších situácií z hľadiska predčasnej úmrtnosti je návrat z krčmy domov. 

Alkohol zabráni telu, aby si teplo uchovalo. Človek subjektívne pociťuje, že mu je teplejšie, no je to už posledné štádium pred smrťou.

Na Slovensku stále pretrváva predstava, že „opitému sa nič nestane“. Nie je to pravda. Práve naopak. Opitý človek nekontroluje svoje reflexy, takže sa pri páde oveľa ľahšie zraní. Často nesleduje premávku, je dezorientovaný a extrémne zraniteľný. Ľahko sa stane obeťou nehôd či podchladenia – a to sa jednoznačne odrazilo aj v našich štatistikách.

Zaujímavé je, že ako jednu z príčin smrti spomínate podchladenie. Človek má totiž po alkohole skôr pocit, že mu je teplejšie…

Áno, to je veľmi rozšírený mýtus. Vysvetlím princíp: pokiaľ je človek vystavený chladu a je zle oblečený, telo sa bráni proti tepelným stratám tak, že centralizuje krv do ochrany životne dôležitých orgánov. No ak si človek vypije, táto ochrana zlyhá a krv sa nahrnie do kože. 

Človek má pocit, že sa zohrial, ale výsledný efekt je ten, že sa mu rozšíria cievy a teplo stratí. Alkohol vlastne zabráni telu, aby si teplo uchovalo. Hoci človek subjektívne pociťuje, že mu je teplejšie, je to už v zásade posledné štádium pred smrťou.

S týmto súvisí známy súdnolekársky fenomén paradoxného vyzliekania, keď sú ľudia aj pri mínus pätnástich stupňoch Celzia schopní vyzliecť sa do spodnej bielizne. 

Pri alkohole platí, že pôsobí na každého inak – niekto je po ňom agresívny, iný veselý a ďalší jednoducho zaspí. Prečo je to tak?

V princípe ide o to, že alkohol má na mozog špecifický účinok. Ako stúpa jeho koncentrácia v krvi, pôsobí tlmivo na mozgové funkcie. Zaujímavé však je, že pri nižších koncentráciách – približne do jedného promile – dochádza najskôr k „vypnutiu“ mozgovej kôry, teda tej vývojovo najmladšej časti mozgu.

A práve mozgová kôra nás kontroluje – vďaka nej sa prispôsobujeme spoločnosti, držíme si emócie na uzde a regulujeme svoje správanie. Keď sa tento kontrolný mechanizmus oslabí, dostávajú sa do popredia hlbšie centrá mozgu. A vtedy sa prejaví to, čo je v človeku – jeho aktuálna nálada, emócie či problémy.

Človek, ktorý sa navonok snaží pôsobiť pokojne alebo veselo, túto kontrolu na chvíľu stratí a prestane sa „strážiť“. Jednoducho sa prestane pretvarovať. Takže platí to povestné in vino veritas – vo víne je pravda. 

Ako vyzerá organizmus človeka, ktorý dlhodobo nadmerne požíva alkohol? Ktoré orgány „odchádzajú“ ako prvé?

Veľmi závisí od množstva. Pokiaľ si človek vypije len príležitostne, napríklad párkrát do roka, nemusí sa to na jeho organizme výraznejšie prejaviť.

Iné je však chronické pitie, ktoré sa postupne podpisuje na každom tkanive a prakticky na každom orgáne. Najvýraznejšie zmeny vidíme na pečeni. Tá je v podstate „chemickou fabrikou“ tela, ktorá spracováva všetky škodlivé látky vrátane alkoholu.

Tehotné ženy by mali byť poučené o tom, čo robí alkohol s mozgom vyvíjajúceho sa plodu.

Pri jeho dlhodobom nadmernom užívaní dochádza najskôr k stukovateniu pečene a postupne aj k jej prestavbe – pečeňové tkanivo sa mení na jazvovité. Tento proces môže vyústiť až do cirhózy, ktorá je často smrteľná. Alkohol však poškodzuje aj mozog, obličky či pľúca a má negatívny vplyv prakticky na celý organizmus.

Je zarážajúce, že vo výskyte cirhózy pečene sme dokonca prví na svete… 

Je pravda, že situácia na Slovensku nie je dobrá, no tieto štatistiky sú premenlivé. Veľmi závisí aj od toho, aké alkoholické nápoje ľudia konzumujú. Aj preto sa aktuálne na našej fakulte venujeme výskumu v súvislosti s konzumáciou nelegálnych destilátov. Ukazuje sa totiž, že kvalita alkoholu môže zohrávať významnú rolu.

Napríklad vo vedeckých kruhoch je známe, že keď v Maďarsku povolili domácu výrobu destilátov, dostali sa do obehu aj nekvalitné alkoholy, čo sa následne spájalo so zvýšeným výskytom cirhózy pečene.

Alkohol však nezasahuje len toho, kto ho pije… Slovensko je v rámci EÚ na poslednom mieste, čo sa týka povedomia o vplyve alkoholu na plod. Čo si o tom myslíte?

Myslím, že osveta o škodlivosti alkoholu je u nás dlhodobo zanedbaná. Tehotné ženy by mali byť jasne poučené o tom, čo robí alkohol s mozgom vyvíjajúceho sa plodu.

Viac ako tretina žien pije aj v tehotenstve. Mozog detí býva navždy poškodený

Deti sa v dôsledku jeho konzumácie môžu narodiť s rôznymi poškodeniami – od fetálneho alkoholového syndrómu, psychických porúch až po závažné vrodené chyby mozgu, ktoré im znemožňujú normálne fungovanie. Preto platí, že neexistuje bezpečná hranica konzumácie alkoholu počas tehotenstva.

Typickým znakom fetálneho alkoholového syndrómu sú zmenené črty tváre – napríklad rozšírený nos či plytká ryha medzi nosom a hornou perou. Môže sa tento syndróm prejaviť aj bez týchto viditeľných znakov?

Áno, zmeny na tvári, ktoré spomínate, sú len špička ľadovca. Mnohé deti sa narodia bez viditeľných vonkajších znakov, no majú poškodený mozog. Tieto problémy sa často naplno prejavia až neskôr, napríklad v puberte, keď sa mladý človek nevie zaradiť do spoločnosti.

Mohli by ste konkrétnejšie opísať, čo presne s naším mozgom robí alkohol? 

Alkohol v nadmernom množstve vedie k takzvanému opuchu mozgu. Mozog sa totiž snaží brániť voči cudzorodej látke. Prirodzenou reakciou tkaniva je znížiť jej koncentráciu – napríklad tým, že do seba nasáva tekutinu. Problém však je, že mozog sa nachádza v lebke, ktorej objem je nemenný. Nemá sa teda kam rozšíriť. 

Keď začne prijímať tekutinu a zväčšovať svoj objem, vzniká opuch a následne tlak mozgu na lebečnú kosť. Tento tlak vedie k poškodeniu mozgu a pri opakovanom pôsobení alkoholu môže prispievať aj k chronickým zmenám a poruchám jeho funkcie.

Mozog je veľmi špecifický orgán – na rozdiel od iných orgánov, ktoré sú po narodení „hotové“, sa mozog vyvíja až do dospelosti. Ak do tohto vývoja zasiahne alkohol, ktorý spôsobuje opuch a narúša fungovanie mozgu, dôsledky sú o to vážnejšie.

Aj preto je úplne opodstatnené, že štáty chránia deti a mladistvých a zakazujú im konzumáciu alkoholu. V minulosti pritom nebolo výnimočné, že alkohol konzumovali aj deti, čo viedlo k poruchám vývoja mozgu.

Platí, že alkohol zabíja mozgové bunky?

Nejde ani tak o priame odumieranie mozgových buniek, ako skôr o narušenie ich prepojení a celkovej činnosti. Chronický alkoholizmus vedie k poruchám mozgových funkcií, ktoré sú výrazne horšie v porovnaní so zdravým človekom.

Alkohol okrem iného spôsobuje aj problémy s pamäťou. Prečo k nim dochádza? 

Je to práve o tom, že alkohol narúša prepojenia medzi mozgovými bunkami. Keď sa človek akútne opije a ráno si nepamätá, čo sa dialo – to, čo bežne nazývame „okno“ –, je to spôsobené tým, že alkohol do istej miery utlmí mozgové funkcie. Pamäťová stopa sa buď vôbec nevytvorí, alebo si ju človek nevie vybaviť.

Z dlhodobého hľadiska je problém v tom, že alkohol tieto prepojenia narúša opakovane. A človek má potom čoraz väčší problém vytvárať si nové spomienky a ukladať si ich. Preto sa u ľudí, ktorí dlhodobo pijú, častejšie objavujú poruchy pamäti a zabúdanie.

Pomohlo by sprísnenie zákonov regulujúcich požívanie alkoholu? 

Nie. Z právneho hľadiska máme túto problematiku ošetrenú. Zákony existujú a v zásade sú nastavené správne. Problém je však skôr v ich vymáhaní, ktoré je podľa mňa na Slovensku slabšie – najmä pokiaľ ide o mladistvých.

V praxi vidíme, že ak sa v niektorom regióne zvýši represia voči alkoholu, ľudia jednoducho prejdú na iné psychoaktívne látky.

Zároveň si treba uvedomiť, že tento problém je oveľa komplexnejší než len otázka kontrol, napríklad na diskotékach. Samozrejme, aj tie majú svoj význam, ale samy osebe nestačia.

V praxi totiž vidíme, že ak sa v niektorom regióne zvýši represia voči alkoholu, ľudia jednoducho prejdú na iné psychoaktívne látky, ako marihuanu či pervitín. To znamená, že problém sa nevyrieši, len presunie niekam inam. 

Preto by sa to nemalo riešiť len zákazmi a kontrolami. Kľúčová je najmä osveta a celospoločenský prístup – zapojenie škôl, médií aj širšej verejnosti. Cieľom by malo byť vytvorenie prostredia, v ktorom ľudia nebudú mať potrebu siahať po alkohole či iných návykových látkach. Samotná represia neprináša nijaké výsledky.

Čiže by sme sa mali zamerať skôr na riešenie samotného mechanizmu závislosti ako len na boj proti alkoholu?

Áno. Kľúčová je osveta. Štát by mal viac investovať do vzdelávania a prevencie – napríklad aj formou prednášok na školách. Ja sám som už veľa z nich absolvoval, aby som mladým ľuďom vysvetlil, ako alkohol a iné psychoaktívne látky pôsobia na mozog. 

Zároveň je veľmi dôležité ponúknuť mladým ľuďom aj alternatívu trávenia voľného času. Aby nebolo pravidlom, že voľný večer znamená ísť do krčmy a „zabiť nudu“. Treba vytvárať priestor, kde mladí môžu tráviť čas zmysluplnejšie, socializovať sa a riešiť svoje problémy. V niektorých krajinách, napríklad na Islande, sa ukazuje, že práve takýto prístup môže fungovať.

Z takejto investície do osvety by zrejme štát dlhodobo profitoval…

Jednoznačne. Často sa hovorí, že štát vlastne na alkohole zarába, ale to vôbec nie je pravda. Ekonomické dôsledky nadmerného pitia sú obrovské – keď zohľadníte straty na životoch, zdravotnú starostlivosť, úrazy a ďalšie dôsledky, štát to stojí viac ako liečba onkologických ochorení, čo je sama osebe obrovská položka.

Jej mama sa upila až k smrti. Bolesť sa stala pre Lauru hnacou silou (rozhovor, 1. časť)

Akákoľvek investícia do prevencie a osvety sa preto štátu vráti. Len to musí byť systematické a dlhodobé, nie jednorazové opatrenie.

Existuje nejaká miera pitia alkoholu, ktorá môže mať na človeka pozitívny vplyv? Hovorí sa napríklad o jednej jednotke, teda približne o jednom malom pive pre ženy a veľkom pive pre mužov.

Áno. Ale je to téma, o ktorej ľuďom neradi hovoríme, aby sme ich nenavádzali na pitie. Zároveň platí, že bez alkoholu by ľudstvo pravdepodobne neexistovalo v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Alkohol má totiž dezinfekčné účinky a ničí choroboplodné zárodky.

V minulosti, keď nebolo bezpečné piť vodu zo studní, mali spoločenstvá, ktoré konzumovali alkohol, výhodu – menej trpeli infekčnými chorobami a mali nižšiu úmrtnosť. Dá sa povedať, že tieto „alkoholové“ spoločnosti boli evolučne úspešnejšie.

Treba však dodať, že išlo o alkohol s oveľa nižšou koncentráciou. Napríklad spotreba piva bola v staroveku asi tridsaťkrát vyššia ako dnes, no išlo o slabé pivo – približne na úrovni dnešného radlera.

Aj preto je ľudský organizmus na alkohol do určitej miery prispôsobený a máme enzýmy, ktoré ho dokážu odbúravať. V malých množstvách tak môže mať aj niektoré pozitívne účinky.

Aké konkrétne?

Pôsobí napríklad na zloženie tukov v krvi, môže mať ochranný účinok pred infarktom či mozgovou príhodou. Znižuje hladinu cholesterolu a ovplyvňuje aj zrážanlivosť krvi.

Prečo je potom problém konzumácia alkoholu v rozumnej miere? 

Pretože alkohol je droga. A pri drogách platí, že človek spravidla nezostane pri malej dávke. Keby bol človek schopný piť celý život napríklad jedno pivo denne, pravdepodobne by mu to neublížilo, možno by si aj predĺžil život. Lenže realita je taká, že táto dávka sa postupne zvyšuje.

Destiláty sú prekliatím slovenského národa.

Ak by sme ako lekári začali pacientom odporúčať, aby pili povedzme pivo denne alebo dva decilitre červeného vína, z väčšiny takýchto pacientov by sme tým vyrobili alkoholikov, ktorí by pod zámienkou lekárskeho odporúčania postupne pili stále viac.

Zvykne sa hovoriť, že víno je „zdravšou“ formou alkoholu ako napríklad tvrdé destiláty. Platí to?

Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že destiláty sú prekliatím slovenského národa. My sme totiž jedným z prvých národov v Európe, ktorý začal vo veľkom destilovať. Súvisí to ešte s obdobím po bitke pri Moháči v roku 1526, keď sa do Európy dostala technológia destilácie od moslimov a my sme ju veľmi rýchlo prevzali.

Pôvodne to však nebolo preto, aby sme destiláty pili, ale aby sme ich predávali Turkom. Postupne sa to však zmenilo a destiláty sa u nás rozšírili aj na bežnú konzumáciu. Problém destilátov je v tom, že majú vysokú koncentráciu alkoholu. To znamená, že hladina alkoholu v krvi veľmi rýchlo stúpa, a práve to výrazne zvyšuje riziko vzniku závislosti.

Navyše, najmä pri podomácky vyrábaných destilátoch môže byť problém aj v ich kvalite a bezpečnosti. Dá sa teda povedať, že nápoje s nižším obsahom alkoholu, ako je pivo alebo víno, sú z tohto hľadiska menej rizikové.

Dá sa povedať, že pre človeka, ktorý nikdy nepil, je lepšie s alkoholom vôbec nezačínať, pretože možné „pozitívne účinky“ vieme už dnes dosiahnuť aj inak?

Samozrejme. V súčasnosti už neplatí, že človek, ktorý si dá jedno pivo denne, je na tom zdravotne lepšie ako abstinent. Skôr naopak – ten, kto pravidelne pije, má vyššie riziko, že časom začne piť viac a to sa potom prejaví na jeho zdraví aj dĺžke života.

Ľudia, ktorí nepijú, majú vo všeobecnosti zdravší život a dožívajú sa vyššieho veku. Zároveň platí, že všetky tie pozitívne účinky, ktoré sa alkoholu pripisujú, vieme dnes dosiahnuť aj iným spôsobom – napríklad pohybom alebo celkovým zdravým životným štýlom.

Všetky pozitívne účinky, ktoré sa alkoholu pripisujú, vieme dnes dosiahnuť aj iným spôsobom.

Ani ten historický argument, že alkohol dezinfikuje a bol bezpečnejší než voda, už dnes neobstojí. Máme kvalitnú pitnú vodu a vieme žiť zdravo aj bez alkoholu. 

Vrátim sa ešte k vášmu výskumu. Čo by ste si želali, aby sa z jeho zistení premietlo do konkrétnych opatrení v spoločnosti?

Tento výskum veľmi jasne ukazuje, že nadmerná konzumácia alkoholu má priamy vplyv na zvýšenú úmrtnosť. V tomto momente je už na ťahu štát, aby sa o tieto dáta oprel. My sa to snažíme najmä komunikovať a šíriť, kde sa dá.

Zároveň však vidíme, že problém nie je ani tak v tom, že by neexistovali pravidlá, ale skôr v ich vymáhaní. Kedysi napríklad platilo, že opitým osobám sa nenalieva, ale v praxi sa to vôbec nedodržiava.

Veľmi rizikové sú napríklad aj takzvané „kapurkové“. Človek, ktorý je už pod vplyvom alkoholu, si ešte pred odchodom dá niekoľko poldecákov.

V malom objeme tak prijme veľké množstvo alkoholu a práve vtedy sa môže dostať do stavu akútnej otravy. Potom sa stáva, že cestou domov zaspí, podchladí sa alebo si spôsobí úraz. Preto sa snažíme šíriť osvetu – aby ľudia skôr siahali po nízkoalkoholických nápojoch a uvedomovali si, aké rizikové je práve toto „dolievanie sa“ na konci večera.