Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú.
Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!
Generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie ponúka cennú pomôcku pre synodálny proces, ktorý sa v Katolíckej cirkvi začal v októbri 2021. V tomto príspevku, ktorý nadväzuje na duchovné a teologické postoje pri vykonávaní komunitného rozlišovania, rozvíja jeho dynamiku.
Aká je dynamika, ktorá charakterizuje proces komunitného rozlišovania? Vychádzame z toho, že spoločné kráčanie v Kristovi musí byť vidieť v našich dejinách, a teda musí mať správnu a praktickú metódu, ktorá sa prejaví prostredníctvom špecifických znakov a súvislostí.
Samozrejme, metóda vidieť, posudzovať, konať, ktorú navrhol kardinál Joseph-Léon Cardijn, je presná a vždy platná: spoznať situáciu, rozoznať jej potreby a možnosti – „znamenia čias“ a „znamenia Ducha“, prijať rozhodnutia a uskutočniť ich.
Spoločné kráčanie v Kristovi musí byť vidieť v našich dejinách.
Podstatné však je, aby tieto tri momenty boli navzájom prepojené jeden s druhým, ba dokonca musia sa vykonávať vždy s prihliadnutím na tie ostatné: v takzvanom „perichoretickom“ kruhu. Napríklad, v perspektíve Božieho kráľovstva nie je možné vidieť skutočný a hlboký význam nejakej situácie alebo problému bez toho, aby sme použili správne kritérium úsudku, ktorým sa naň pozeráme. Je potrebné – ako povedal pápež František – rozhodne prekonať pokušenie „hľadať hermeneutiku evanjeliového výkladu mimo samotného evanjeliového posolstva a mimo Cirkvi“.
Chcete príklad? Konferencia latinskoamerického episkopátu v Aparecide bola v istej chvíli pokúšaná „vidieť“ veci sterilne, neutrálne, čo je však nevykonateľné. Videnie je totiž vždy ovplyvnené pohľadom. Otázka znela: Akým pohľadom chceme vidieť realitu okolo nás? V Aparecide nakoniec odpovedali: „Pohľadom učeníka.“ (Príhovor pápeža Františka na stretnutí biskupov zodpovedných za Radu latinskoamerických biskupov – CELAM pri príležitosti generálneho koordinačného stretnutia, Rio de Janeiro, Brazília, 28. júla 2013)
Je potrebné pozrieť sa na situácie a problémy a otvoriť sa bez zbraní a odvážne novým cestám, ktoré si to vyžaduje, a upriamiť pohľad srdca a mysle na ukrižovaného a vzkrieseného Krista.
Ide o to, aby sme svet videli tak, ako ho vidí on: ba vidieť ho v ňom, s pohľadom plným lásky. Aby sme akoby zdola a zvnútra neho nechali zažiariť svetlo vykúpenia a vzkriesenia. Toto chápanie skutočnosti vychádza z počúvania, pretože výkrik ukrižovaného Krista je výkrikom ľudstva a vesmíru, „chudobných a celej zeme“ (pápež František) – niekedy volajúci a prenikavý, inokedy nemý a skrytý. „Prosme o dar počúvania: počúvať Boha až do tej miery, že spolu s ním budeme počuť volanie ľudu; počúvať ľud až do tej miery, že sa v ňom nadýchneme vôle, ku ktorej nás Boh volá.“ (Príhovor pri príležitosti Modlitbovej vigílie prípravy na Synodu o rodine, 4. októbra 2014)
Aby bolo možné konkrétne opísať dynamiku komunitného rozlišovania, je potrebné zdôrazniť jednotlivé štrukturálne momenty, ktoré tvoria tento proces, ako sú: zakončenie komunitného rozlišovania prijatím rozhodnutia, spravovanie konfliktov a overenie. Pár slov ku každému z nich.
a) Rozhodnutie zahrňuje – ako napovedá etymológia slova – „urobiť rez“, to znamená nestagnovať v pohyblivých pieskoch neistoty, odkladania či kompromisu, ale v určitej chvíli (správnej, dozretej) urobiť rez a ukončiť to.
Aby bolo rozhodnutie prijaté v sentire cum Ecclesia, musí sa posilniť trojičná súhra medzi vykonávaním autority a získaním zhody. Je zrejmé, že je potrebné rozlišovať jednotlivé situácie a prípady. Všeobecným pravidlom však musí byť pevné odhodlanie zúčastnených, že iba vzkriesený Ježiš – živý Ježiš uprostred tých, ktorí sa zhromaždili v jeho mene (porov. Mt 18, 20) – je v Duchu Svätom interpret Otcovej vôle. Lebo len on je Vodcom a Učiteľom. A to – ako už bolo spomenuté – treba „cítiť“.
Aby sa tak stalo, je potrebné, aby sa služba autority (exousía), ktorá je v službe jednoty, uplatňovala trojičným spôsobom, a to v rovnocennom a perichoretickom vzťahu medzi všetkými: bez autoritárstva a bez množenia zhromaždení. Pre tých, ktorí vykonávajú službu riadenia, ide o to, aby sa – ak použijeme príklad – „nevznášali“ nad vodami a aby sa v nich „neutopili“: to znamená, aby sa na jednej strane diplomaticky nevznášali „nad“ alebo otcovsky „mimo“ procesu; na druhej strane aby v ňom neutopili svoju vlastnú špecifickú milosť, autoritu a služobnú zodpovednosť.
Dve užitočné upresnenia, ktoré sa týkajú prijímania rozhodnutí pri procese rozlišovania, sú:
– Vďaka rozdielu medzi poradným hlasom a hlasom rozhodovania je Boží ľud povolaný ponúknuť všetky potrebné hodnotenia pre záverečné rozhodovanie zo strany tých, ktorí na to majú služobnú zodpovednosť.
– S tým súvisí aj rozdiel medzi procesom prípravy rozhodnutia (decision-making) a procesom prijímania rozhodnutia (decision-taking) na konci celého procesu.
Aby prijaté rozhodnutie nezostalo len zbožným želaním, je potrebné predvídať podmienky, ktoré umožnia jeho realizáciu, a poskytnúť zdroje, ktoré umožnia jeho realizáciu.
Vždy treba byť otvorení prekvapeniu a fantázii Ducha Svätého.
b) Spravovanie konfliktov. Nemôžeme si klamať, že nedochádza ku konfliktom. Dochádza, a to aj k veľmi bolestivým. Pre zdravie cirkevného života a pre každý synodálny proces je nevyhnutné, aby sa čo najviac vyniesli na povrch jeho skutočné, často skryté dôvody týchto konfliktov.
Existuje stratégia, ktorú možno rozvážne a odvážne použiť pri riadení konfliktov a ktorá zodpovedá spirituálnej a sociálnej paradigme spoločenstva v Kristovi (koinonía): nie je to stratégia podľa Hegelovej alebo Marxovej dialektiky (odstránenie antitéz v syntéze) ani stratégia typická pre demokratickú dialektiku (pozitívny kompromis medzi rôznymi tézami), ale ani stratégia, hoci tvorivá, integrácie polarít na vyššej úrovni rovnováhy.
Spoločenstvo v Kristovi (koinonía) nepozná výnimky ani odchýlky: nesmie sa porušiť. Treba v ňom zotrvať, prebývať, nech to stojí, čo to stojí – vydržať, vysvetľovať si veci, až kým nepochopíme dôvody toho druhého. A dať každému na vedomie túto nevyhnutnú požiadavku života v Kristovi. Jedinou výnimkou je, keď neexistuje úprimný a objektívny úmysel nechať sa ovplyvniť, zo strany jednotlivcov alebo všetkých spoločne, existenciou v Kristovi.
Práve tento princíp vyjadruje pápež František slovami, že „jednota prevláda nad konfliktom“ (porov. EG 226 – 230). Je potrebné mať odvahu jasne o tom hovoriť a – po objasnení príčin konfliktu – dospieť k riešeniu alebo posunúť ho, aby riešenie bolo ovocím cítenia v Duchu a synodálneho myslenia všetkých, ktorí skutočne prešli Ježišovým paschálnym ohňom.
c) A nakoniec overenie. Overiť znamená verum facere, čiže vyskúšať, preveriť ovocie rozlišovania a realizácie výsledného rozhodnutia. Napokon až ovocie povie, či strom je dobrý. A vždy treba byť otvorení prekvapeniu a fantázii Ducha Svätého, ktorý aj vo fáze realizácie môže otvárať nové scenáre a žiadať, aby sme brali do úvahy neočakávané veci, ktoré môže vzbudiť, a dokonca aj náhle ex novo: „lebo vanie, kam chce“ (porov. Jn 3, 8).
Zdroj: časopis Ekklesía, č. 1. Redakčne krátené.
Článok je súčasťou projektu portálu nm.sk Pochopiť a žiť synodalitu.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
