Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Kresťanom sa už dlho odporúča, aby si v rámci svojich možností viedli duchovný denník. Má ísť o záznam vnútorného života daného človeka, ktorý má slúžiť na kultivovanie duchovného rastu prostredníctvom sledovania svojho pokroku, modlitieb a reflexie Božieho konania v jeho živote.
Ako som nedávno písal v texte o filme Návrat do budúcnosti, každodenné „cestovanie v čase“ a analýza toho, čo sme zažili, z perspektívy večnosti nám pomáha lepšie žiť smerom dopredu. Keď si svoje prežívanie navyše dáme na papier, donúti nás to zamyslieť sa nad ním ešte detailnejšie a lepšie si ho zapamätáme.
Odhaliť zápisky takéhoto charakteru iným ľuďom je potom odvážnym skutkom. Pôsobíme v nich zraniteľne, niekedy utrápene či zmätene. Skrátka, opak toho, ako by sme chceli vyzerať pred inými ľuďmi.
Práve odhalenie vnútorného prežívania každodenného kresťanského života je však to, čo činí lekár, záchranár a kňaz Martin Uher, čitateľom tohto webu určite dobre známy, vo svojej novej knihe Malé úsměvy. Ide o nepriame pokračovanie jeho knihy Na příjme, o ktorej som na tomto portáli písal pred dvoma rokmi.
V prípade Malých úsměvov ide o kompilát viacerých slohových útvarov. Dominujú Uherove zápisky každodenných skúseností (tak ako v knihe Na příjme), no tentokrát čitatelia na konci knihy nájdu aj dva rozhovory, ktoré s autorom viedli iní redaktori, a tri Uherove kázne.
Aj v týchto prípadoch ide svojím spôsobom o pohľad do autorovho súkromia. Dve z týchto kázní sú z pohrebov jeho rodičov (z rokov 2021 a 2024), tretia je zo svadby Gorazda a Veroniky Broschových (2018).
Priznám sa, že pre mňa bolo čítanie poslednej spomínanej kázne ozaj silným zážitkom. Čitatelia nm.sk môžu príbeh tohto manželského páru poznať z minuloročného rozsiahleho rozhovoru.
Uherove slová o tom, ako rodina, ktorá sa spolu modlí, prekoná aj nemalé ťažkosti, a odporúčanie, aby si mladomanželia ako sprievodkyňu na svoju cestu životom vzali Pannu Máriu, sú o to silnejšie, keď človek pozná príbeh Broschovcov.
Sympatické sú však, samozrejme, aj Uherove „denníkové“ zápisky, ktoré tvoria gro novej publikácie. Malé príbehy o tom, ako sa mu v obchode vrátila poctivosť pri doplatení položky, ktorú mu nezaúčtovali, či o „reťazovej reakcii“ ľudí, ktorí si navzájom pouvoľňovali miesta v mestskej hromadnej doprave, čitateľom pripomenú také tie malé Božie požmurknutia v každodennom živote.
Veľmi oceňujem, že Uher do svojej novej knihy zahrnul aj skúsenosti, ktoré nepôsobia ako z katalógu, rozumej, ukazuje v nich aj svoju slabosť či negatívne pocity. Príkladom môže byť kapitola o otváracom ceremoniáli parížskej olympiády v lete 2024 či o bezmocnosti zoči-voči realite smrti v službe záchranára.
Sila takýchto kapitol však spočíva v tom, že sa aj na temnejšie udalosti Uher snaží pozerať takpovediac z perspektívy večnosti. Kapitola, kde hovorí o svojom pohoršení z otváracieho ceremoniálu, sa končí modlitbou za jeho tvorcov, ďalšia krátka a úderná kapitola o tehotnej pozostalej po mŕtvom pacientovi zas odovzdaním jej osudu orodovaniu Panny Márie.
Taký je kresťanský život. Už len pre časnú povahu svojich pozemských životov nie sme schopní nevnímať utrpenie či hnev, no keď zostaneme po celý čas upriamení na Boha, náš konečný cieľ, a pokúsime sa ho vidieť aj vo svojich časných okolnostiach, budeme šťastní. A to nie v zmysle pocitu, ale v zmysle dobre prežitého života.
Nová kniha Martina Uhera Malé úsměvy nám v tomto môže byť dobrou inšpiráciou.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
