Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Nalejme si čistého vína, sériu Mission: Impossible bolo vždy potrebné brať s nadhľadom. Našťastie to tak väčšinu času brali aj tvorcovia týchto filmov s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe, a tak scény s helikoptérou, prelietavajúcou cez vlakový tunel, či šplhaním po najvyššej budove sveta nepôsobili ako paródia.
Keď som pozeral staršie (filmové) diely tejto série, uvedomoval som si, aké majstrovstvo je potrebné na to, aby sa dobre vyvážil tento balans – ako urobiť film, ktorý vás v určitých momentoch patrične udrží na kraji sedadla, ale zároveň sa neberie prehnane vážne, aby neskĺzol do sebaparódie.
Mission: Impossible bola v podstate amerikanizovanou verziou Jamesa Bonda – menej vážna, viac vyhrotená, so zábavnejšími akčnými scénami, viac in your face.
Odľahčená atmosféra bola tým, čo robilo túto sériu zábavnou a prečo považujem za jej vrchol práve časti, kde táto atmosféra kulminovala – Mission: Impossible – Národ grázlov (USA, 2015) a Mission: Impossible – Fallout (USA, 2018).
Prečo hovorím práve o tejto stránke kultovej série o nemožných misiách? Nuž, bohužiaľ, po návrate z kina a dopozeraní (pravdepodobne poslednej) časti s názvom Mission: Impossible – Posledné zúčtovanie (USA, 2025) musím konštatovať, že ostatná časť podáva zúfalo nedostatočný výkon práve v tomto aspekte, ktorý je pre mňa osobne ako pre diváka kľúčovým.
Poďme ale po poriadku. Posledné zúčtovanie je príbehovo pokračovaním deja, ktorý sa začal už vo filme Mission: Impossible – Odplata – Prvá časť spred dvoch rokov.
Na dne oceánu na neznámom mieste leží ponorka, v ktorej je uložený zdrojový kód Entity – extrémne nebezpečnej AI, ktorá túži po zničení sveta (nepýtajte sa ma prečo). Na pevnine po celej Zemi medzitým získala oddaných nasledovníkov, ktorí sa infiltrovali do všetkých úrovní štátnej správy a konajú sabotážne akcie.
Prestať v najlepšom je umenie.
Agent Ethan Hunt (Tom Cruise) je stále štvancom, ktorý porušuje príkazy svojej vlastnej vlády a uprednostňuje pred nimi svoj vlastný morálny kompas. Hoci sa teda Spojené štáty pokúšajú získať zdrojový kód, Hunt ho chce nadobro zničiť, aby ho nikto nemohol použiť vo svoj prospech.
Pri tejto snahe mu sekunduje partia, ktorá sa skladá z dvoch už etablovaných postáv (Benji Dunn v podaní Simona Pegga a Luther Stickell stvárnený Vingom Rhamesom), jednej postavy, prebehnuvšej z druhej strany (Paris, hrá ju Pom Klementieffová), a „huntgirl“, ktorej post v tejto časti pripadol Hayley Atwellovej. Tu niet čo vytknúť. Obsadenie filmu je na jednotku s hviezdičkou.
Réžie a písania scenára sa chopil Christopher McQuarrie, čo som považoval za dobré znamenie, pretože práve filmy zo série, ktoré vznikali pod jeho taktovkou, sú podľa mňa tými najlepšími.
Jeho rukopis skutočne spoznáme na niekoľkých miestach aj v tomto filme. Dočkáme sa dvoch mimoriadne pôsobivých akčných sekvencií – pri tej ponorkovej časti lapajú po dychu aj diváci v sále, je veľmi dobre natočená a vzbudzuje patričné klaustrofobické pocity. Lietadlová scéna je podľa mňa už trochu slabšia a navyše s komickým finále, ale stále sa ju oplatí vidieť na veľkom plátne.
Problémom je, že to pôsobí, akoby jedného dňa McQuarrie s Cruisom vošli do zasadačky vo filmovom štúdiu a povedali: „Okay, chlapi, máme vymyslené tieto dve skvelé scény, dajte nám pár stoviek miliónov dolárov a my už vymyslíme okolo nich aj nejakú omáčku.“
Filmy zo série Mission: Impossible nikdy neboli vrcholom scenáristického umenia, ale teraz ma príbeh vyslovene nudil.
Dať do posledného filmu, ktorý má byť vyvrcholením série, záporáka, ktorý vlastne nie je človekom a nikomu poriadne neublíži, iba hrozí ovládnutím nukleárneho arzenálu svetových mocností, to je podľa mňa poriadny krok vedľa.
Jasné, je tu aj Gabriel (Esai Morales), záporák z mäsa a kostí, ale on je skôr posluhovačom Entity, nie plnohodnotným a svojprávnym zloduchom, akým boli Huntovi súperi z minulých dielov.
Film a s ľahkosťou prekonáva väčšinu súčasnej akčnej produkcie.
Úmorne pôsobí aj to, že film cíti potrebu skutočnosti z deja alebo minulých častí minimálne trikrát predžuť pred tým, ako ich podá divákovi – dočkáte sa vysvetľovania, potom ďalšieho vysvetľovania, potom vám film ešte pre istotu daný fakt ukáže vo forme prestrihu. Takto funguje celá prvá hodina filmu.
Našťastie potom prídu už tie výborné akčné scény, hoci aj tých je pomenej. Ku koncu filmu sa dočkáme aj obligátnej automobilovej naháňačky, ktorá však divákovi v hlave rozhodne neutkvie tak ako malé žlté autíčko z minulej časti či útek cez Paríž vo Falloute.
Prestať v najlepšom je umenie. Mission: Impossible – Posledné zúčtovanie podľa mňa nie je filmom, ktorým si taká zábavná séria zaslúžila skončiť. Je síce nadpriemerný a s ľahkosťou prekonáva väčšinu súčasnej akčnej produkcie, ale séria, ktorá sa začala v roku 1996 v uličkách Prahy, nasadila takú vysokú latku kráľovskej zábavy, že tento diel pôsobí neadekvátne.
Moje hodnotenie: Stále zábavné, no neadekvátne ukončenie kultovej série. 6/10.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
