Prekvapivá podobnosť Ignáca z Loyoly s Atómovými návykmi

Chceli by ste vo svojom živote spoľahlivo rozoznávať Božiu vôľu a jej plnením sa v konečnom dôsledku dostať do neba?

A teraz na trochu inú tému…

Chceli by ste začať viac cvičiť alebo sa zdravšie stravovať?

Aj keď sa tieto dve otázky venujú oblastiam života s radikálne odlišnou dôležitosťou, formulácia oboch otázok má niečo spoločné. Je orientovaná na cieľ, na niečo, čo chceme, aby bolo na konci našej cesty. Je to však správny prístup?

Autor mimoriadne populárneho bestselleru Atómové návyky James Clear si to nemyslí. Poukazuje na to, že určenie si dobrého cieľa nemôže byť tým, čo odlišuje víťazov od porazených, keďže ambiciózne ciele majú takmer všetci.

Systémy, nie ciele

Keď sa napríklad vo finále Ligy Majstrov stretnú dva kluby, obe družstvá považujú za svoj jednoznačný cieľ víťazstvo, no vieme, že na štadióne je prítomná iba jedna trofej.

Manšaft, ktorý napokon ušatý pohár zodvihne nad hlavu, ho nezískal jednoducho vďaka túžbe po výhre, ale vďaka kombinácii mnohých faktorov, ako je taktika, precíznosť, vytrvalosť a v neposlednom rade personálne zloženie klubu. Najprestížnejšiu futbalovú súťaž sveta nevyhrávajú ciele, ale systém a povaha klubu a jeho individuálnych hráčov.

Keď si to opíšeme na všeobecnejšej úrovni, Clear tvrdí, že náš progres nemôže spočívať iba v určení cieľov a ich postupnom plnení. Musí prameniť z našej túžby upraviť svoju identitu (keďže každým skutkom „hlasujeme“ pre verziu seba, ktorou chceme byť) a návykov, ktoré na ceste nadobudneme.

Praktický príklad – keď si poviem, že mojím cieľom je spraviť 100 klikov denne, tento cieľ je povrchnejší a zanedbateľnejší, ako keby som si povedal, že mojím cieľom je stať sa fit človekom, a nadobudol systematické návyky, ktoré ma k cieľu dovedú. Slovami istého známeho amerického futbalistu: „Skóre sa píše samo.“

Nebeské pocity vyvoláva už len samotná hymna Ligy majstrov, ale je bezpochyby užitočné zamyslieť sa aj nad tým, ako táto skutočnosť zasahuje do nášho duchovného života. Prekvapivo môže pôsobiť fakt, že veľmi podobnú schému ako James Clear navrhol aj svätý Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov.

Jeho odporúčania, čo sa týka rozlišovania jednotlivých poryvov našej duše (keďže Ignác z vlastných skúseností vedel, že niekedy nás naše vnútro ťahá do viacerých strán), by sa dali rozdeliť do viacerých kategórií, pričom sú medzi nimi aj vlastnosti (alebo postoje) človeka, ktorý chce vo svojich rozhodnutiach počúvať Božiu vôľu, a praktické tipy, ako ju lepšie vnímať.

Aké vlastnosti si osvojiť?

Medzi vlastnosti, ktoré svätý Ignác chcel, aby sme si pri rozhodovaní osvojili, patrí napríklad otvorenosť voči Božej vôli. Keď sa snažíme počúvať Boží hlas, nemôžeme sa ho pokúšať napasovať na svoje vlastné očakávania. Nemôžeme Bohu napríklad povedať: „Zaveď ma, kam chceš, ale nech je to v okruhu 20 kilometrov od môjho súčasného bydliska a nech je tam klimatizácia!“

Medzi ďalšie takéto vlastnosti patrí štedrosť, keďže iba skutočne štedrý človek dá Bohu „bianco šek“ na celý svoj život, a odvaha, keďže Božie cesty nás môžu zaviesť mimo našej komfortnej zóny.

Ďalšími kľúčovými vlastnosťami v „ignaciánskom“ rozhodovaní sa je autentická vnútorná sloboda. Moderného človeka toto slovo možno prekvapí, keďže slobodu si často zamieňame so svojvôľou, ale v rámci Ignácovej filozofie je skutočnou vnútornou slobodou to, keď sme schopní načúvať Bohu.

Teda nie vtedy, keď človek neustále deklaruje svoju poslušnosť, ale v skutočnosti nič nerobí, ani vtedy, keď robí všetko okrem tej jednej veci, ktorú od neho Boh žiada, ale vtedy, keď nasleduje Božiu vôľu, je skutočne slobodný.

Ignác medzi vlastnosti takisto radí tendenciu sa pravidelne modliť, keďže nikde inde nedokážeme Boží hlas počúvať tak intenzívne ako práve v modlitbe. Osobne mám pocit, že táto vlastnosť už mierne zachádza do oblastí návykov, takže je najvyšší čas pozrieť sa aj na ne.

Spätnou väzbou správneho rozhodnutia môže byť pocit pokoja.

Praktické Ignácove tipy

Ignác vypracoval aj množstvo konkrétnych a overených techník, ako sa správne rozhodovať. Po prvé, mali by sme jasne sformulovať predmet svojho rozhodovania. Tu je dôležité poznamenať, že „ignaciánske“ rozlišovanie sa týka iba výberu medzi dobrým a lepším. Na výber medzi zlom a dobrom špeciálne rozlišovanie nepotrebujeme, keďže na to máme svedomie.

Človek, ktorý chce spraviť zásadné životné rozhodnutie, by sa mal následne modliť za schopnosť zostať nestranným, aby sa svojimi vlastnými túžbami nenaklonil na jednu stranu a nechal sa skutočne ovplyvniť Božou vôľou.

Ignác ponúka aj viacero prekvapivo praktických tipov – napríklad to, aby sme si predstavili, že pomáhame niekomu inému, pretože v takých situáciách bývame objektívnejší, ako keď máme pomôcť sebe samým. Inou technikou je predstaviť si seba na Kristovom súde. Ako by sme Ježišovi vysvetlili dané rozhodnutie?

Keď už rozhodnutie spravíme, dobrou spätnou väzbou sú pocity radosti alebo pokoja, prípadne intenzívne prežívanie „správnosti“ nášho rozhodnutia.

Ako sa múdrosť „prelieva“

Je až úsmevné, ako sa staré rady známeho svätca svojou štruktúrou podobajú na súčasný knižný hit a rady, ktoré sú teraz v trende. Rozhodne nejde o prvý prípad toho, keď moderní autori nevedome opakovali po významných mysliteľoch minulosti.

Mojím cieľom nie je odradiť čitateľov od siahania po moderných knihách. Práve naopak, tým, že nevedome zahŕňajú starú múdrosť, majú veľký potenciál zlepšiť naše životy. Ak by som však chcel na niečo poukázať, je to to, že katolícka literárna a duchovná tradícia môže byť napriek svojmu veku niekedy až prekvapivo nadčasová.

A ak má v porovnaní so súčasnou „self-help“ literatúrou niečo navyše, tak je to rozmer siahajúci až k absolútnu. Atómové návyky vás naučia, ako robiť veci lepšie. Svätý Ignác z Loyoly vás naučí, ako lepšie konať Božiu vôľu.

Svojím spôsobom sa však zrejme zíde vedieť oboje. Uznávam.