V škole otcovstva: Stať sa takým otcom, akým je Boh (2. časť)

Svedčiť o Bohu

„V ten deň povieš svojmu synovi: ,To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď som vyšiel z Egypta.´“ (Ex 13, 8)

Tvoje deti ťa nepotrebujú len ako kráľa v rodine, ktorý s láskou hovorí, ustanovuje a dohliada na pravidlá a hodnoty. Potrebujú ťa aj ako proroka a kňaza v rodine, teda toho, ktorý hovorí o svojom vzťahu s Bohom, o tom, čo pre neho Boh znamená a čo pre neho urobil a robí. Tvoje svedectvo nemá len výchovnú úlohu, ale je obrovskou vzpruhou a motiváciou žiť rovnako s Bohom, ako žiješ ty sám. Platí to vtedy, ak si pre deti skutočnou autoritou, vzorom, a ony denne vidia, ako žiješ s Bohom.

Vidia ťa teda modliť sa? Vidia ťa čítať Písmo? Vidia ťa ísť aj v týždni do kostola na svätú omšu a uprednostniť ju aj pred sledovaním svetového pohára vo futbale? Vidia, že tvoje normy života sú jasne pomenované Božími pravidlami a že fungujú? Vidia ťa hovoriť aj v drobnostiach: toto je Božia pomoc, dar, ochrana? Stačí aj to, ak sa ti v preplnenom meste nedarí zaparkovať a ty sa modlíš – a zrazu sa „náhodou“ nájde výborné miesto. Počujú ťa tvoje deti chváliť Boha a ďakovať mu? Pripomínať Božie pravdy a jeho vernosť bude treba tvojim deťom stále – a niekedy to nebude príjemné a jednoduché. No je to tvoja úloha!

Vedieť obstáť

„Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: ,Buď statočný a udatný…´“ (Dt 30, 7)

Život nie je jednoduchý, to vieš už aj sám. Ešte viac vernosti, vytrvalosti, odvahy a pevnosti si vyžaduje život s Bohom. Ak hovoríš svojím deťom o Bohu, o tom, kým pre teba je a čo znamená žiť s ním, musia aj vidieť konkrétne postoje a rozhodovania.

Napríklad aj o tom, či pôjdeš veľmi dobrému kamarátovi v nedeľu zatiahnuť na stavbu – však treba doviesť len jednu fúru štrku… Alebo či pravdivo priznáš šéfovi, že napriek vypätej situácii v práci potrebuješ voľno na niekoľko dní, lebo to v náročnej situácii potrebuje tvoj syn či dcéra, a neobídeš to vybavením si pečiatky u lekára, hoci si u neho nebol. Takých situácií je denne mnoho. Nezabúdaj, že deti vidia, počujú a rozumejú veciam viac, ako si myslíš. Nech nie si prekvapený tým, čo budú robiť neskôr – pretože ty im dávaš vzor pevnosti.

Žehnať svojim deťom

„Nato ho Jozue požehnal…“ (Joz 22, 6)

Neexistuje silnejšie právo a moc otca dané Bohom, ako žehnať svojim deťom. Boh sám často hovorí o požehnaní, ktoré dá tým, ktorí sú jeho a dodržiavajú jeho pravidlá. Ty si ten, kto ho doma zastupuje. Žehnáš svojim deťom? Nielen tým jednoduchým denným krížikom na čelo, keď odchádzajú z domu – čo by mala byť samozrejmosť a mal by si si na to nájsť čas, aj keď ešte spia, keď odchádzaš z domu. Rovnako silné je požehnanie, keď večer zaspávajú, na diaľku aj vtedy, keď sú mimo domu dlhšie alebo už žijú svoj príbeh inde. No najsilnejšie požehnanie je to, keď im vkladáš ruky na hlavu a pred všetkými im žehnáš modlitbou šitou na mieru situácie. Nemusí to byť len v deň sobáša – príležitostí je dosť. Hľadáš čo najčastejšie dôvod, ako sprostredkovať požehnanie toho Najmocnejšieho pre tých, ktorí sú ti takí vzácni? Nič viac a nič lepšie im nevieš dať.

Neexistuje silnejšie právo a moc otca dané Bohom, ako žehnať svojim deťom.

Byť hlavou rodiny

„Pán teba ustanoví za hlavu, nie za chvost…“ (Dt 28, 13)

Každé dielo potrebuje mať správcu, niekoho, kto nesie zodpovednosť, stará sa o celý správny chod a súlad rovnako, ako sa Boh ako tvorca stará o svet a nás v ňom. Najúžasnejším a najcennejším dielom Boha je manželstvo a rodina, na tej si dal záležať ako na prvom spoločenstve ľudí. A aj tam ustanovil toho, kto pred ním za ňu nesie váhu rozhodovania a kto za ňu má prvý prosiť. Si to ty! Nie je to preto, aby si sa stal autokratickým samovládcom, ktorý bačuje podľa ľubovôle. Dostal si túto úlohu ako každý muž v rodine preto, lebo máš denne zjavovať tým, ktorých máš okolo seba, tvár nášho Boha.

Hľadáš ju denne v čítaní Písma, v komunikácii s ním, v raste na jeho obraz a podobu? Môžu vďaka tebe tí tvoji doma, predovšetkým tvoje deti, milovať Boha celým srdcom a bez obáv prijať jeho pravidlá a plány? Byť hlavou rodiny neznamená len rozhodovať, rozsúdiť, rozlišovať, viesť – ale aj prvý a najviac milovať, najviac sa obetovať, zriekať sa svojho pohodlia, výhod. Robíš to?

Nebáť sa poctivej práce

„Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre.“ (Ž 128)

Nežijeme (už a ešte) v raji. Od okamihu, keď boli Adam s Evou pre svoje zlyhanie vysunutí na zem, bolo treba pracovať. Prácu však možno tiež poňať rôzne: ako trest, ako nevyhnutnosť, ktorú nemusíme, ako prostriedok na živobytie alebo aj ako dar, pri ktorom rastiem ako odborník a profesionál, a preto ju robím najlepšie, ako viem.

Čo vidia tvoje deti na tebe? Akú správu podávaš o tom, ako a čo robíš vo svojom zamestnaní, ako sa usiluješ byť stále lepším v tom, čo robíš? Vidia, že vkladáš všetky svoje schopnosti a sily do každodennej práce? Alebo vidia výhybky, zašívanie sa, alibizmus, priživovanie? Rovnako potrebujú vidieť tvoj vklad práce aj doma – pretože takto ich aktívne učíš, čo znamená pracovať. Iste, nemusíš byť „hodinový majster“, ktorý opraví nemožné. Vždy je však dosť priestoru na to, aby si ukázal svojim potomkom, že práca nie je niečo nevhodné a že aj cez ňu – a to cez akúkoľvek činnosť – sa môže každý mnoho naučiť a zrieť.

Navyše: najlepší príklad a celoživotnú stopu vieš zanechať, ak pracuješ so svojimi deťmi spolu. Je jedno, či si v role kouča a učiteľa v tom, čo je ich, a ty si „len“ výpomoc, alebo ide o čokoľvek, čo treba okolo bežného chodu rodiny u vás doma. Nevynechávaj ich z činnosti, ktorá im pomôže porozumieť, čo všetko súvisí s prejavom lásky v spoločenstve, akým rodina je, a ako veľmi je potrebné, aby sme práve tento svoj vklad či dar práce pre rodinu robili čo najlepšie, ako dokážeme. Aj keď máte umývačku, neboj sa ich zapojiť do umývania riadu, čistenia topánok či drobných opráv primerane ich veku. Vlož sa do tejto úlohy s trpezlivosťou a nehou. A ak sa niekomu niečo nechce alebo nastane náhla potreba či výpadok, nech vidia deti teba, ako s ochotou vstúpiš na toto bojové pole. Vieš, čo bude najlepšie? Ak ich pozveš práve vtedy na pomoc.

Učiť odpúšťať a prijímať odpustenie

„…v ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov…“ (Ef 1, 7)

Ak je na svete kľúč zla, je ním neodpustenie. Príbehy ľudí, ktorí nikdy nezažili odpustenie od iných a neodpustili ani sebe, sú strašným mementom, nekonečným príbehom zraňovania. Toto Boh nikdy nechcel a nechce: práve to je dôvod, prečo v Písme toľkokrát hovorí o odpustení, o zľutovaní sa nad tými, ktorých si vyvolil. Rovnako to bol silný dôvod, pre ktorý poslal svojho Syna na svet. Zažiť odpustenie, ktoré mení nielen tvoj život, ale aj celé tvoje okolie, je niečo veľmi silné. Preto potrebuješ svojim deťom túto uzdravujúcu moc ukázať. Tým, že odpustíš ľuďom, ktorí akokoľvek zranili teba – či už to boli tvoji rodičia, súrodenci, priatelia, kolegovia. Tvoje deti potrebujú počuť, že sa zriekaš zla čo len v myšlienkach voči nim, že im žehnáš a vyprosuješ pokoj.

Rovnako potrebujú počuť, že si odpustil sám sebe to, čo si často vyčítaš. Pre ne je dôležité vedieť, že si to všetko odovzdal a dávaš denne Bohu v pokore a v postoji hriešnika, že aj ty, ako otec a autorita, sa skláňaš pred Bohom, aby si prosil o očistenie. Tvoje deti veľmi potrebujú nahlas počuť aj tvoju prosbu o odpustenie za to, v čom si zlyhal voči nim. Stačí zlé slovo, obvinenie, krik, nesprávny trest, nesplnenie sľubu… Deti to bolí a blokuje to váš vzťah. Tým, že ich prosíš o odpustenie, nestráca sa tvoja autorita pred nimi, ale rastie. Vnímajú ťa totiž ako človeka, ktorý je skutočne veľký: vie priznať svoju chybu a ospravedlniť sa, žiadať zmierenie a uzdravenie vzťahov. To dokážu len silní, nie slabí – tí svoj priestupok zakrývajú a mlčia o ňom.

Toto všetko bude viesť tvoje deti k tomu, že ani ony samy nebudú mať strach prísť prosiť o odpustenie, ak padnú – lebo budú vidieť a vedieť, aký postoj k odpusteniu máš. Ak chceš, aby vaše vzťahy boli zdravé a radostné, daj im zážitok odpúšťania v každej rovine.

Tvoje deti veľmi potrebujú nahlas počuť aj tvoju prosbu o odpustenie za to, v čom si zlyhal voči nim.

Raduj sa zo svojich detí

„…aby si videl synov svojich synov…“ (Ž 128)

Najväčšou túžbou každého rodiča, aj otca, je vidieť svoje deti prosperovať a žiť dobre. Ak ich vychovávaš, vedieš, usmerňuješ, formuješ a ideš príkladom ako Boží muž, ako kňaz, prorok a kráľ v rodine, prisľúbenie je isté: budeš sa radovať z toho, čo budeš vidieť v ich životoch a v životoch ich detí. A to napriek tomu, že aj ony budú padať. Tvoje požehnanie a modlitby, tvoja dôvera v Boha, o ktorej im stále máš svedčiť, nie sú a nebudú zbytočné. Pán je verný vo svojich sľuboch – aj v tomto.

Preto sa raduj z každého zo svojich detí, z ich výnimočných darov, ba aj z toho, čo v nich nie je dokonalé na tele či na duchu: lebo aj toto dokáže Pán i vďaka tvojmu predkladaniu pred neho premeniť na dobré. V každom prípade je každé z tvojich detí výnimočným originálom, s ktorým má Boh svoj plán, a práve tebe dal dôveru, aby si mu pomáhal dotvárať ho v presne stanovenom čase a spôsobe na jeho slávu.

Vnímaš túto výnimočnosť svojho poslania a jedinečnosť v každom z tvojho potomstva? Tvoje deti potrebujú cítiť, počuť, zažívať cez tvoju nehu, prijatie a úžas, že sú vzácne v tvojich očiach – potom nebudú mať problém uveriť, že sú takými aj v očiach nášho Boha.

Byť otcom nie je jednoduché, nedostávaš automaticky všetku výbavu na toto poslanie. Je špecifickým darom tak pre teba, ako aj pre tvoje deti aj vnúčatá: učí teba aj ich byť svätým. Boh sám je pre teba školiteľom a sparingpartnerom v otcovstve. Všetko, čo chce od teba ako otca, ti sám denne dáva priehrštím. Vstúp preto aj ty s novou odvahou do tejto školy.

Prečítajte si tiež

V škole otcovstva: Stať sa takým otcom, akým je Boh (1. časť)